Bolo mi tak krásne, tak nádherne,
verila som, že nám sa to určite nestane,
verila som, že to bude iné, že si ten pravý,
čo lásku našiel, lásku žije a láske verí,
bol si taký, miloval si a ja teba tiež,
aj ťa milovať budem a to dobre vieš.
Prišlo ti však väčšie šťastie než som ja,
žiaľ nedám ti ho ja, ale iná ONA,
budeš tatom, budeš šťastný, hoc nie pri mne,
tá myšlienka mi vždy srdce tuho zovrie,
bolí ma myslieť nato, že už nie si môj
a v duši cítim len z lásky veľký bôľ.
Netuším, kedy to bolieť prestane,
teraz je to ťažké ani žiť sa mi nechce,
nechcem však len trúchliť stále,
lebo to ostatné pekné mi potom ujde.
Treba mi byť silnou a ísť ďalej,
veď život mi dáva novú nádej.
Pozliepam srdce zlámané a boľavé,
láskou otrasené a tebou sklamané,
no jazva mi po tebe v ňom ostane,
na teba už nikdy nezabudne.
Je koniec, je to jasné a to chápem,
či sa ešte zamilujem tak to neviem.
