Vždy, keď cítim smútok, najviac potrebujem teba,
stačí mi, nech zaznie tvoj hlas, či kratučká veta,
v tej chvíli chcem pocítiť objatie tvojho tela,
ako by som ťa po svojom boku, v skutočnosti mala,
len tiché šepkanie a počuť tvojich pár nežných slov,
nech mám pocit, že som i teraz len a len s tebou.
Vždy, keď cítim smútok, je tu vôkol samota
každá noc bez teba, je chladná, vždy bezsenná,
nie si pri mne, no chvíľu sa mi zdá, akoby áno,
nahováram si to, aby ma to tak v srdci nebolelo,
smútok a osamelosť, spojili sa vo mne v jedno,
netrpezlivo čakám ťa, z okna hľadím nemo.