Priestorová inštalácia zo šiat, zavesených na šnúre na prádlo azašpinených symbolickou krvou mala okoloidúcich upozorňovať, že taktoteraz vyzerajú šaty ľudí zo Sudánu a Čadu.
Ľudia v Sudáne a Čade majú zatiaľ len malú nádej na jedno zo základnýchpráv –práva na život, slobodu a osobnú bezpečnosť. Je zakotvené v 3.článku Všeobecnej deklarácie ľudských práv. 10. decembra si pripomínamejej prijatie v roku 1948 na treťom zasadaní Valného zhromaždenia OSN.
Čad sa ocitol v situácii veľmi podobnej sudánskemu regiónu Dárfúr.Útoky džandžavídov sa pred niekoľkými mesiacmi odohrávali iba nahraniciach, ale dnes zasahujú už 150 km do vnútrozemia. Džandžavídivraždia, mrzačia a za živa spaľujú telá obetí. Ženy znásilňujú, ničiacelé dediny a ich obživu. Pri útokoch sa vyškierajú dedinčanom: „Prečotu nie je nikto, kto by vás ochránil?“ Čadská polícia a armáda to nieje schopná, a niekedy ani ochotná, urobiť. Sama čelí útokom čadskýchdžandžavídov, ktorí sa usilujú o zvrhnutie vlády. Spojili sa sosudánskymi džandžavídmi, ktorí prišli rabovať, plieniť a kradnúťdobytok.
Čadská vláda, na rozdiel od sudánskej, by medzinárodnú pomoc privítala.Amnesty International preto apeluje na Bezpečnostnú radu OSN, abyurýchlene konala. Zároveň AI neprestáva apelovať na sudánsku vládu ažiada ju, povolila rozmiestnenie jednotiek OSN a dodávky humanitárnejpomoci.
Fotky: K. Kandalaft
