reklama
Miesto pre vašu tvorbu. Staňte sa súčasťou komunity
Ivana Kralova

Ivana Kralova

Bloger 
  • Počet článkov:  39
  •  | 
  • Páči sa:  0x

študujem dejiny umenia, pracujem, tvárim sa dospelo a niekedy nechápem svet okolo seba, čo pre mňa nie je prekážkou aby som si ho neužívala a nesnažila ho robiť lepším ako by bol bezo mňa Zoznam autorových rubrík:  Moje mestoPolitikaPočítačeSúkromnéNezaradené

reklama

Moje mesto

Prečo nemáme vypínač na sexuálne chute?

Ivana Kralova

Prečo nemáme vypínač na sexuálne chute?

Dnes som po dlhšej dobe strávenej zatvorená doma a predtým v nemocnici (o tom inokedy) išla Bratislavou, medzičasom sa riadne oteplilo a ja som okolo seba videla samé príťažlivé telá. A nešlo len o pozeranie, dosť veľa som toho aj cítila. Bystrejší z vás už pochopili, že pokiaľ ide o sex na pohlaví mi nezáleží a tak som si mohla aj oči vykĺbiť z jamôk z toľkej krásy. A trikrát sa potknúť tiež. Po chvíli mi to ale prestalo byť príjemné. Všetka tá priamočiarosť, vyzývavosť až nahota. Až som sa cítila znásilnená (aspoň si ten pocit tak nazývam sama pre seba).

  • 23. apr 2007
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 6 633x
  • 83
Komunálnovolebné alúzie

Ivana Kralova

Komunálnovolebné alúzie

Som v žití dualistka. Nie, nečakajte teraz žiaden traktát o tele a duši, ide čisto o to, že na základe rôznych objektívnych okolností rodinného druhu žijem v Bratislave od narodenia na dvoch miestach: v centre alebo Karlovke. Tieto dva priestory preto aj vnímam komunálno-politicky. Začnem starým mestom, tam je anamnéza, diagnóza i prognóza (aspoň pre mňa) jednoduchšia. Čiernik dočiernikoval. Nepomohla mu ani úžasná Staromestská lokálna TV v ktorej bol hlavnou hviezdou, dokonca do tej miery, že kamera sa nielen, že nepohla z neho, ona sa obvykle nepohla vôbec.

  • 11. dec 2006
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 2 068x
  • 9
Taxikári sa so mnou nerozprávajú

Ivana Kralova

Taxikári sa so mnou nerozprávajú

V poslednej dobre som zistila zaujímavý posun v práci našich povozníkov, keďdže som sa častejšie začala pohybovať nočnou blavou (tam a niekedy aj späť). Nerozprávajú sa so mnou. Voľakedy boli zhovorčiví, vypytovali sa, až mi to niekedy vadilo, ale väčšinou nato rýchlo prišli a rozhovor taktne ukončili, alebo obmedzili na nevyhnutnú mieru a nutnosť. No teraz nič a je mi to divné, sedieť pol hoďku v aute s cudzím človekom a mlčať, môžem sa pozerať von oknom, jasné, ale veď tie domy a ulice som videla už tisíc ráz, môžem počúvať (auto)rádio, ale veď tam nič dobré nehrajú... no a čítať nemôžem, veď je tma. Je to nejaké nariadenie cechu taxi alebo som niečo nepochopila? Máte tiež ten pocit/tú skúsenosť?

  • 21. nov 2006
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 2 332x
  • 37
Na Satinského chemoterapii som sa smiala, z jeho sochy je mi smutno

Ivana Kralova

Na Satinského chemoterapii som sa smiala, z jeho sochy je mi smutno

Po Dunajskej chodím takmer denne, už od detstva. Mení sa, to je prirodzené, lebo mesto žije, i keď sa mi vždy nepáči ako tolerujem to, som Bratislavčanka a Bratislavčania boli vždy tolerantní. Už vtedy keď boli prešpuráci. Socha pána Jula ma však dostala, nemôžem sa na nej ani len pousmiať aká je otrasná. A to mám naňho len dobré spomienky, i tá posledná je veselá.

  • 29. sep 2006
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 4 855x
  • 36
reklama
SkryťZatvoriť reklamu