Slnečné okuliare tvoria efektívnu (a efektnú) oponu mojich očí a toho čo sa deje za nimi, no vždy ich nemám, niekedy môj pohľad prezradí o čo sa v tej chvíli zaujímam. Nie vždy, ale keď to stojí za to sa aj obrátim, veď tá druhá polovica je tiež dôležitá ;-)
Minule som šla z univerzity so spolužiačkami a boli zo mňa zhrozené, pre toto. Ale čo je na tom?
No niektorí muži to chápu ešte nezmyselnejšie. Ak sa pozriem, neznamená to, že ho o 5 minút zjem -nie, nechápte ma zle, nemám nič proti sexu, dokonca ho mám asi dosť rada, ale cítim priepasť medzi zvedavo otočeným krkom a rozopnutou podprsenkou. Alebo mi niečo uniká?
Ak jestvuje "emancipácia", keď sa o seba musím postarať sama a nie je žiaden "chlap" čo by živil a tak ďalej prečo by som nemohla robiť aj to ostatné? Som v tom sama?
