Dopátrala som sa, že Pablo Picasso mohol začať nosiť svoje prvé slnečné okuliare (v novodobom slova zmysle), až keď namaľoval obraz Žena v záhrade, teda v roku 1929 kedy ich Foster Grant masovo uviedol na americký trh. V ich prvom prevedení vyzerali ako "lenonky" s rámom z drátu a okrúhlimi sklíčkami. Až neskôr získali hrubší rám, ktorý mal typický tvar s vonkajším špicatým okrajom smerujúcim od seba a do hora. Keď tak sledujem ako vývoj módy nahodil pohodlnú spiatočku, ich možno čoskoro znovu uvidíme na "moderných" ľuďoch v uliciach našich miest.
Začala jar, pomaly sa blíži aj leto tak predpokladám, že jeden po druhom (a jedna po druhej) povyťahujete svoje okuliare, alebo si pobežíte zaobstarať nové, nepoškrábané, s modernejším rámom alebo inak tónovanými sklami. Ja osobne nosím okuliare aj keď slnko nesvieti, na príklad v zime pri šoférovaní, keď je obloha bledošedá a celá zem biela, pokrytá snehom. Moje oči proste neznesú tak vela jasu. Možno by som si mala zohnať inuitské snežné okuliare, ktoré su celé z dreva a majú v strede vyrezanú len úzku horizontálnu škárku.
