Ivana Lörincová
Tento rok darujme až 3%
Stačí ak ste počas roku trochu "dobrovoľničili" (40 hodín) a môžeme občianskemu združeniu vašej voľby darovať namiesto 2 percent až 3!
áno, mám iný link ako meno, lebo blog som mala skôr ako manžela..a inak som žienka domáca, študentka psychológie na materskej "dovolenke" Zoznam autorových rubrík: Nezaradená, Chrum, Prečo, Psycho, Súkromné
Stačí ak ste počas roku trochu "dobrovoľničili" (40 hodín) a môžeme občianskemu združeniu vašej voľby darovať namiesto 2 percent až 3!
V obchode som uvidela krásny tmavofialový baklažán, a niečo dobré som z neho ukuchtila, tak sa idem podeliť o recept. Je veľmi jednoduchý, ak ste skúsený(á) kuchár(ka) sa vám to ani neoplatí čítáť.
Nejdem sa hrať na babičku vševedku, ktorá zjedla múdrosť sveta a vylieči ľudstvo od apatie. Som Slovenka a od primeraného veku ma začalo zaujímať naše politické dianie. Niesom aktivistka. Len čítam noviny a mám otvorené oči aby som sa vo vhodnej chvíli vedela informovane rozhodnúť. Nechápala som, ako môžu byť takéto zásadné a základné veci niektorým ľudom (teda zhruba tak polovici oprávnených voličov) jedno. Nevedela som si predstaviť aké to je, nezaujímať sa o to čo je a bude s mojou krajinou. Až do dnes.
Asi veľa z vás dobre vie, že dnes je Deň detí. Mňa by tento deň za normálnych okolností obišiel ako úplne bežný utorok. Sama už dieťa nie som a zároveň nie som ani dostatočne dospelá na to, aby som mala vlastnú ratolesť. Avšak vďaka nehasnúcej kreativite mojej mamy sme zobrali Fridža a vybrali sme sa s Inexom do Integry.
Závisť je veľmi zaujímavý fenomén. Dnes som sa nad ňou zamýšľala. Nezaujíma ma však, prečo ju ľudia pociťujú. Prečo chcú mať to čo nemôžu a žiť životy druhých. To je na môj vkus až moc depresívne. Skôr som uvažovala nad tým, ako ľudia závidia. Ako závidíte vy?
Dýchať? Zomrieť? Táto otázka sa stáva skutočne zaujímavou až po doplnení slovíčka "keď". Čo musia ľudia robiť, keď sa chcú integrovať do spoločnosti? Čo musia ľudia hovoriť, keď chcú aby ich počúvali? Musia byť ľudia politicky a sociálne aktívny, korektní či prispôsobiví?
Svadba ako taká je určite veľmi nádherný deň. Mimo iného ju definuje hlavne slovo nádej alebo rozprávkové spojenie "...a žili spolu šťastne až kým nepomreli". Aká je ale realita na Slovensku? Koľko párikov sa dožije svojho happy-endu, kruto povedané, že zomrú bez rozvodu?
Osoba, ktorá založila prvú komerčnú továreň na výrobu detských plyšákov a priniesla tak veľa radosti pre malých ale aj veľkých, od malička vyrastala s detskou obrnou pripútaná na vozíku. Tomu sa hovorí irónia osudu. Pôvodne to mal byť sloník pre ihly. Nie drasticky nepraktická voo-doo bábika, ale milý iheľníček. Myslím si, že v roku 1880 bola v malom nemeckom mestečku Giegen an der Brenz asi najvyššia koncentrácia malých šťastných detí hrajúcich sa s ešte menšími sloníkmi.
Keby ste videli obraz Napoleona so slnečnými okuliarmi, hneď by vám na tom niečo nesedelo. Ak by vo filme Sever proti Juhu, namiesto čipkovaných slnečníkov slečny nosili tmavé sklá na očiach, by sa vám to asi tiež nepozdávalo. Pozerám na svoj nočný stolík a vidím tento, dnes už veľmi bežný módny doplnok a uvažujem kto ho mal na nose ako prvý.
Keď som naposledy venčila nášho Fridga v oravských lesoch a v druhej ruke som držala pivo nemenovanej značky (nemenovajenj preto lebo fakt netušim akej značky bolo), ma napadla otázka "Kto a prečo vymyslel plechovku?"