Blúdila som si len tak Letnou ulicou a zrazu na jednom kvetinárstve som si prečítala ponuku:
SI ŠIKOVNÁ? BAVÍ ŤA PRÁCA S KVETMI? PRIHLÁS SA NA ČÍSLO: bla bla bla......
Tak som si povedala, že človek za opýtanie nič nedá, tak som sa opýtať šla.. Respektíve, chcela som ísť, ale keďže bolo zavreté, nebolo nič z toho. Opísala som si číslo, že reku, doma tam zavolám. Ale ako sa poznám , číslo by bolo v zozname dovtedy, kým by som ho nepovažovala za nepotrebné, až by som ho vymazala.. No osud je zvláštna vec, nepopustí zo svojich plánov... Išli sme po meste až sme prišli do jedného nemenovaného hypermerketu, kde má predajňu to isté kvetinárstvo. S trasúcim sa žalúdkom som vošla dnu.. No žalúdok sa mi triasol zbytočne, pretože tetuška mi oznámila, že aj tak musím zavolať vedúcej a s ňou sa dohodnúť.. Tak keď som prišla domov, som vedúcej zavolala, a tá mi vravela, že mám prísť na skúšku.. Išla som, urobila som čo mi kázali, nejakú ikebánku či čo..... to bol štvrtok...
V pondelok mi zvonil telefón a na displeji svietilo neznáme číslo.. Bola to už spomínaná vedúca, so správou veľmi dobrou, že dievčatá povedali, že som šikovná, že mám prísť vtedy a vtedy, že ma berie.. Tešila som sa ozaj ako malé decko.....
Tak som začala chodiť. Ozaj sa mi robota páčila a nevadilo mi ani to, že som musela takmer každú sobotu a nedeľu 10 hodín stáť.. Milovala som to tam.. Kvety a práca s nimi, ozaj niečo, čo človeka s takou malou dušičkou ako som ja napĺňa a robí ma šťastnou...
No boli aj chvíle krušné... Keď bol silný víkend, tak sme sa nemali čas ani napiť, a keď som sa o to nebodaj pokúsila, aj to len v prípade, že sa mi už zatmelo pred očami, tak sa na mňa zákazníci pozerali ako na vraha, že čo si to dovoľujem, prečo ich neobsluhuem, ale pijem vodu... Svoje sme si aj vypočuli... Napríklad jeden starší pán, vyzeral dosť solventne, začal po nás doslova vrieskať, že ako si to predstavujeme chodiť po kvetoch ( pre objasnenie, bola sobota,veľmi veľa ľudí, nemali sme čas kvety čistiť, nieto ešte zametať).... Potom ďalší ,,mudrlant" začal rozprávať, že ako si to predstavujeme robiť v kvetinárstve keď na to nemáme kvalifikáciu, že by sme mali najskôr pochodiť celé Holandsko ako on, a potom sa môžeme postaviť za pult a viazať kytice... No bol aj taký, ktoré slová nemôžem zopakovať, pretože by mi to tu admin neuverejnil :) tak na toho sme volali SBS-ku..... Takýchto prípadov bolo omnoho viac... To je len taký výcuc toho všetkého, čo si my ,,obyčajné predavačky" musíme občas vypočuť...
Ale nevravím, sú aj milí... Človek naozaj veeľmi potešia slová uznania a pochvaly.... Dostali sa mi aj také.... Vždy som sa snažila na ľudí spoza pultu aspoň usmiať alebo popriať pekný deň.... Boli a sú rôzny. Niketorích to poteší a želanie opätujú, iních to prekvapí a ďalší len zvraštia obočie a idú preč...
Často sa smejem, že každý ,, skvelý" zákazník mi vezme päť rokov zo života.. Ale napriek tomu mám svoju prácu rada... V tom dotyčnom kvetinárstve som robila vyše roka.. Veľmi pekne im ďakujem za výborné základy môjho remesla... Už tam nechodím. So šéfkou sme sa nepohodli. Nechcem to zvaliť všetko na ňu, ale ako som sa už vyslovila, človek si nevyberie, kedy mu bude zle. Bolo mi v Camelii ozaj fajn... Za perfektné aranžérske základy ďakujem najmä Inge,Evke, ktorá vždy priletela, pomohla, odletela, Katke za vždy zábavnú šichtu, Aďke za pokoj, ktorý z nej na mňa vždy sálal a vedúcej za prvú príležitosť...
Teraz už robím v inom kvetinárstve s iními ľuďmi.... Zatiaľ krátko, no som spokojná.... Viem, že po škole už nebudem robiť v kvetinárstve, bez vlastníctva to nie je veľmi perspektívna práca.. No o to krajšia. Všetci tí, ktorí milujú svoje zamestnanie, ako ja, sú šťastní ľudia.... Osud mi v mnohom neprial, ale v tomto mi pridal .... POvažujem to za jednu z najkrajších príležitostí, aké ma v živote stretli alebo stretnú.....
