Ivana Rusnáková
Mám dvadsať!!!
...No a čo...?!
A živote je možné potkat je tisíckrát a nenajít. A potkat se jednou a najít se navždy. (Goethe) Zoznam autorových rubrík: Príbehy zo dna šuflíka alebo.., som sa opäť zasmiala, jooy, Súkromné, Nezaradené
Pondeľňajšie ráno sa začalo širokáánskym úsmevom na mojej tvári. Do triedy som vošla ako posledná a svojim face-om viditeľne dvihla náladu svojim spolužiakom. :o)
Všetci bilansujeme. Pár nás je takých, ktorí bilansujeme celý rok, nielen v určený deň tohto hurhaja. Hodnotíme, spomíname, rozmýšľame nad budúcnosťou, ale sme príliš málo nadšení pre prítomnosť.
Povedal kedysi dávno, niekto kedysi známy. Ak chcete, prezradím vám jeho meno.
Sme také rozdielne a predsa také rovnaké. S inými názormi na život, ktoré sa na križovatke stretávajú. Hoci ďaleko od seba, istým spôsobom sme stále spolu.
V noci som akosi zle spala. Neviem čomu to mám pripísať, či tomu, že mám neskutočnú, ale brutálnu chrípku, alebo tomu, že som dnes prvýkrát išla do školy. Áno, áno, filozofická fakulta ma volala..:)
Krásne piatkové ráno, trošku času pred odchodom do práce, tak vykonávam svoj ranný rituál, otváram noviny, obľúbenú piatkovú Pohodu... A v nej článok, nad ktorým som sa síce zasmiala, ale po zamyslení troška pohoršila.. Dovolím si vám ho trošku zreprodukovať, s mojim skromným komentárom...:)
Žijem. Chodím do školy, von s priateľmi, do práce... Som trošku obmedzovaná. Nedobrovoľne ale nútene obmedzujem samu seba. Že nepochopiteľné? ..To je moja realita...
..tak túto vetu som počula už dvakrát... A čo je na tom najzaujímavejšie, ani raz ma nerozhádzala...:)
Dnešný svet. Zlý, skazený...a ešte bohvieaký je pre nás... Pre nás ľudí, ktorí ho takýmto robíme... Skúsme sa ale naňho pozrieť cez kontaktné šošovky... :)
život sa mi v poslednejdobe akosi rúca na hlavu...Žeby to bolo mojou blížiacou sa osemnástkou?? Snáď.... Alebo radšej nie??