Ivana Rusnáková
Dnes mám 21....
No a čo..??!! Cítim sa úplne tak isto ako minulý rok... Teda síce, cítim sa oveľa horšie, ako minulý rok.... Ale tento dátum má jednu výhodu.... Ale iba jednu....:)
A živote je možné potkat je tisíckrát a nenajít. A potkat se jednou a najít se navždy. (Goethe) Zoznam autorových rubrík: Príbehy zo dna šuflíka alebo.., som sa opäť zasmiala, jooy, Súkromné, Nezaradené
No a čo..??!! Cítim sa úplne tak isto ako minulý rok... Teda síce, cítim sa oveľa horšie, ako minulý rok.... Ale tento dátum má jednu výhodu.... Ale iba jednu....:)
Času je málo. Málo dní v týždni, týždňov v mesiaci a mesiacov v roku. A ja si tento rok najviac prajem čas strávený s tebou- darček pod stromček, ktorý nedostanem...
,, ŽIjeme v blúdnom kruhu povrchných sexuálnych známostí, na ktoré chceme čo najrýchlejšie zabudnúť. A keď náhodou natrafíme na niekoho, kto nám vlezie pod kožu a začína nám byť blízky, rýchlo, z posledných síl cestu k nemu zahatame, aby sa z toho, nedajbože, nevykľula - láska..."
Vždy konám s horúcou hlavou, veľmi impulzívne, nikdy si nič nepremyslím. Keď sa urazím, tak s rozhodnutím, že to bude do konca života. Robím náhle závery, väčšinou síce len sama so sebou, ale potom ich donekonečna obmieňam, kombinujem možnosti a hľadám tú najlepšiu alternatívu. No čas všetko vyrieši za nás. Teda, vo väčšine prípadoch. Prinesie riešenia, hlava vychladne a príde uvedomenie - takto to asi malo byť.
Zabudnúť. Je vašim aj mojim hlavným cieľom. Teda našim. Chceme zabudnúť na všetko zlé čo sa nám v živote stalo. Ale prečo? ... Pretože to bolí... Odpovie mi každý jeden z vás. A takto som sa snažila umlčať aj seba.
" Keby som bola Arabela!" ... vyhlásila som ešte na strednej škole. A stále si za tým stojím. Chcela by som žiť v rozprávke, s tatkom kráľom, veľkou záhradou plnou červených ruží, ktoré nikdy neodkvitajú a dvorným šašom. Nosila by som krásne šaty a chovala biele holúbky.
..bezcielne pobehujem po dome... strkám do tašky to a ešte ono, avšak vždy mám pocit, že mi niečo chýba....
Keď ta všetci opustia... Keď ti nikto nerozumie a všetci sa dívajú opačným smerom...
Pozorovaním človek zistí mnoho vecí. Napríklad aj to, že ,mnohí ľudia vo vzťahu len "sú".. A mne je to ľúto. Dúfam, že ja sa takejto chyby (už) nikdy nedopustím. Ja si počkám. Na toho, kto splní všetky moje "podmienky"
Tri hodiny poobede...Spím... Zvoní mi telefón.. Rozmýšľam, či sa vôbec otočím, aby som zistila kto ma otravuje... No po neprestajnom zvonení som hodila rozospatým očkom na displej a zistila, že mi volá neznáme číslo, ale pevná linka.. Tak som zo zvedavosti zdvihla... Rozospatým hlasom som hlesla : ,,...áno..?" ,,Dobrý deň. Volám sa ,,teta XY", som z Košickej univerzity, Filozofická fakulta. Hovorím so slečnou Ivanou Rusnákovou?" ,,...áno..." ,,Boli ste k nám prijatá na Filozofickú fakultu, študijný odbor Filozofia, tak sa chcem spýtať, či u nás chcete študovať..?" ,,...áno..!" ,,Dobre, tak v priebehu budúceho týždňa vám prídu všetky potrebné papiere. Dovidenia." ,,...dovi..."
..v živote už párkrát. Ale, bohužiaľ, nikdy sa pri mne dlho neohrialo..:(
...zoznámila nás stredná škola. Malá, papuľnatá, tvrdohlavá... aj taká je..:)
Zajtra tu máme Sviatok všetkých svätých. Ja jeho ,,následky prežívam už asi 3 týždne...
Vrajže to je moja veta... a možno ešte pár ďalších. Možno, vravím možno, lebo ozaj neviem... Ale viete kto to vie? Kto vie o mne azda viac ako ja sama? Lenočka....