...Možno nikdy nepochopím, čo chcel povedať Platon. Možno si nikdy nezvyknem na zvuk výťahu a nenájdem tiché miesto v Košiciach. Neprestanem bezhlavo nakupovať topánky a možno nikdy naňho nezabudnem.
Možno do konca života ostanem nepovšimnutá a možno nikdy nikomu nedovolím, aby ma miloval.
Možno odídem a možno sa nevrátim.
Možno nájdem svoj duševný pokoj.. A možno nie.. Možno som ho už našla.
Možno aj pre mňa raz niekto niečo vysníva. A splní sa to. Raz pochopím, že pre niektorých veľa znamenám, a že som ich skutočný priateľ. Že sedím v ich životoch na správnom mieste. NIkdy ma nezradia, podržia a to isté spravím ja pre nich.
Možno sa ešte raz prejdem po tej istej ulici a zložím pesničku. Prestanem byť závislá na objatiach a ružových Ibíkoch.
Možno si kúpim galaktické legíny a prestanem mať zimomriavky pri cudzích dotykoch na mojom krku.
Možno nebudem plakať pri Titanicu a dookola pozerať Dirty dancing.
Prestanem písať aj tak nezmyselné blogy a zmením si farbu vlasov.
Možno budem chcieť byť sama a začnú sa mi páčiť moje pehy.
Možno si kúpim novú mačku a bude sa volať Cirkus.
Zabudnem na všetko a prestanem ľúbiť kvietky.
Možno si to odpustím a znova začnem milovať Vianoce.
Možno skočím do pudingu :)
