Nechcem pôsobiť depresívne, smutne alebo skľučujúco, ale je mi tak... Náhoda je blbec. A kúsok šťastia, ten by sa mi veru zišiel. Ja nie som náročná. Naozaj len kúsok. Na pár vecí.
Stretlo ma šťastie. V podobe mojich rodičov. Sú skvelí, chcú pre nás len to najlepšie. Len nie vždy je to povedané takto. Chcú dosiahnuť zakaždým svoje, za každú cenu.
Stretlo ma šťastie. V podobe mojich priateľov. Pravých priateľov spoznáš až vtedy, keď sa ti ostatní otočia chrbtom. A práve vtedy, keď to najviac potrebujem, telefón nezvoní, maily nechodia. Vtedy som sama... Bez priateľov, tých naoko, aj bez tých skutočných... A vždy keď sa ozvem ja, mám pocit, že otravujem... Tak sa už radšej neozývam...
Stretlo ma šťastie. V mojej povahe... Nech je aká chce, keby som ju nemala, mala by som sa veľmi zle. Vlastný názor, úsudok, prostorekosť. Aj vďaka tomu sa mám dobre. Aj keď mnohím prekáža, mne prináša do života pravdu...
Stretlo ma šťastie. Moja práca. Momentálne znamená pre mňa všetko. Dáva mi silu dýchať, žiť, dôvod ráno vstať z postele... Zmysel môjho života. Tam zabúdam na to, ako mi naozaj je, čo ma trápi a desí, čo potrebujem a po čom túžim. Zabúdam na nedosiahnuteľné a nemožné veci.
Stretlo ma šťastie. Mám cukrovku. Vďaka nej som sa naučila vážiť si život. Zdravie. Ponúkané možnosti. Každú minútu, ktorú môžem prežiť bez toho, aby mi bolo zle. Kašlem na malichernosti, zbytočnosti a nepotrebné veci. Nevyrábam si problémy...
Stretlo ma šťastie. V jedno upršané jesenné ráno prišlo k nám domov. A už je tu 10 rokov. Môj Miško, starý, už ryšavý kocúr, ktorý ma ráno odprevádza do školy či do práce a večer ma zasa víta. Vie o mne všetko, ale je to kamoš, neprezradí...
Stretlo ma šťastie... Ale kašle na mňa... Neviem proti tomu nič urobiť....:(
......................................................................................................................................................................
Stretlo ma šťastie... Povedalo : ,, Uhni !" a šlo ďalej....
