Včera som si poctivo pozerala na nete spoje, ako mi idú vlaky a MHD-čka v Košiciach. No celkom som sa doplietla a myslela si, že vlak ide 4 minúty neskôr, tak som ho pravdaže, nestihla... V polceste som sa otočila na podrážke, (keďže opätky som nemala) a vrátila som sa domov. S dobrým úmyslom som išla teda do SNV, že, reku, nejaký rýchlik do Košíc musí ísť. Keď som 6:41 dorazila do Snv a zistila, že najbližší rýchlik ide až 9:11, počkala som do pol ôsmej, spokojne nasadla na osobák a vrátila sa späť domov. Na stanici ma už čakal ocino, že ma do tých Košíc odvezie. Chudáčik môj, po nočnej, a predsa šiel. Tak sme sa teda dotrepali do Košíc, išli sme ako namydlený blesk, keďže o ôsmej sa mi malo začínať vyučovanie, a ja som o ôsmej nastupovala v Olcnave do auta:)
Ocino zastavil pred školou, ktorá je mimochodom kvalitne odruky, ja som vystúpila, a on odfrčal späť domov. S obavami som vošla do školy, jednak preto, že som tam bola druhýkrát v živote, jednak preto, že meškám.
Jak pozerám, tak pozerám, nikde nikoho. Keď som po asi trištvrť hodine našla takého milého pána, ktorý bol odo mňa minimálne meter vyšší, zrozumiteľne som sa mu snažila vysvetliť, čo hľadám a čo od neho chcem. On sa na mňa díval ako teľa na nové vráta, a neskôr som pochopila prečo.
Totižto : akademický rok sa na mojej fakulte nezačínal 16. septembra, ako nám pôvodne na zápise bolo povedané, ale začíname až 22. Keďže fakulta oslavuje 50.-te výročie založenia. Pre vysvetlenie, aby ste si nemysleli, že som totálne švihnutá : nemala som sa to ako dozedieť, keďže pri zápise mi ešte akosi nestihli urobiť ISIC (identifikačná karta študenta), takže som sa nemohla prihlásiť do systému AIS, a tým pádom, som sa to nemala ako dozvedieť.Tršku ma ale tešil fakt, že som takto nedopadla sama:).. Tak som sa opäť otočila na podrážke a vyrazila von zo školy. V tej chvíli som si vravela, že škoda, že nefajčím. Teraz by taká jedna zdravotná bodla. Aspoň na rozšíenie ciev...
Teraz bolo mojou úlohou dostať sa do mesta. Hmm.. Moja mamina vždy tvrdím : ,, Máš jazyk, sa opýtaš.." Tak som sa pýtala. Takej jednej pani, ktorá ma mala očividne za debila, ale koniec-koncov, ani sa jej nečudujem. Nastúpila som na autobus číslo 10 a odovzdala svoj život do rúk neznámeho šoféra. Určite nebol nejako extra spoľahlivý, keďže som cestovala za jedno euro. Ale asi môj život v tom autobude bol najdrahší, lebo len ja jediná som si kúpila lístok u vodiča. Miestny vedia, ako to chodí. A ja miesta nie som... Za tú sumu som sa za normálnych okolností mohla voziť ešte ďalšie tri hodiny.. 25 minút som sa vozila Košicami po neznámych uliciach, ale keďže moji spolutrpiaci cestujúci vyzerali dosť spokojne, upokojilo ma to natoľko, že som začala šoférovi aspon trošku dôverovať, že vie, kam ide...:)
Keď som zbadala obchodný dom Dargov, nepriala som si nič iné, len z toho autobusu vypadnúť. To bola totiž prvá budova, pri ktorej som ako-tak vedela, kde som. Tak som na najbližšej zastávke vystúpila. To ma ešte neboleli nohy, netrebalo mi cikať a nebola som hladná. Všetko prišlo až potom. Tak som aspoň využila čas, ktorý mi ostával do odchodu vlaku a prešla som sa mestom....
Ako si tak kráčam, oproti mne dve naozaj dobre vyzerajúce ženy v tých najlepších rokoch... Dobre oblečené, dobre upravené, proste kočky... Minuli sme sa a ako som kráčala ďalej, stáli tam dvaja páni, tiež v tých najlepších rokoch. Obaja sa obzreli za tými dámami a jeden, práve keď som prechádzala okolo skonštatoval, že : ,, ... ale zadok ma strašný!"... Nemohla som sa nesmiať, z chuti a nahlas. Všimli si to, a ten, ktorému to vyletelo z úst, sa začervenal. Ja som sa naňho usmiala, pokrčila plecami a išla ďalej. A že páni v oblekoch majú veľa roboty..:) ..Súhlasím! Hodnotiť zadky okoloidúcich dám. Ale samozrejme, že ich ospravedlníme, veď sú chlapi. Prišlo mi to proste smiešne... Možno milé? Zlaté? Ja neviem. Ale naozaj schuti som sa v tých Košiciach zasmiala...
Pochodila som si obchody, poobčumovala ľudí okolo, kúpila som si niekoľko fliaš vody, keďže bolo 27 stupňov Celzia, a šla som domov:)
Ale misia bola splnená! Áno, tí čo ma poznajú, už určite vedia! Ďalšie topánky kúpené... V poradí už asi šesťdesiate..:) Len to nepovedzte mojej mamine! Tú by už určite šľak trafil.Zatiaľ sú ukryté v skrini. Ale hneď cez víkend ich využijem:) Takže moja cesta do Košíc prvý deň do školy, nebola až tak celkom zbytočná..:):):)
