Bezodný archív RTVS a jeho poklady: Zelená Pošta

Písmo: A- | A+

Archív Slovenskej televízie a rozhlasu je bezodný. Množstvo vizuálnych a zvukových pokladov, ktoré sú v nich uschované je nespočetné. Sám patrím medzi pravidelných divákov televíznej :Dvojky a archívnej :Trojky.

Je to už vyše roka, odkedy verejnoprávna RTVS spustila tretí televízny vysielací okruh, ktorý sa venuje z prevažnej časti archívnym snímkam, ktoré sú digitalizované a prezentované v tej najlepšej možnej kvalite. Na obrazovkách tak možno sledovať veľké množstvo zaujímavých relácií najmä hudobného charakteru, či koncertných záznamov, ktoré dlhé roky ležali polozabudnuté v archívoch a na svetlo sveta sa dostávajú po pomerne dlhom čase. 

Marián Varga a Pavol Hammel - Zelená Pošta (1972)

Hudobné spojenie Varga & Hammel je jedným z nosných pilierov našej domácej hudobnej scény. Okolnosti to zariadili tak, že v roku 1967 do už zavedenej kapely Prúdy pod vedením Pavla Hammela prichádza talentovaný, vtedy čerstvý odídenec z konzervatória Marián Varga a hneď začína tvoriť pesničky. Nedotknutý bigbítom začína tvoriť svoj vlastný. Na nič sa nepodobajúci, celkom originálny. Od tejto chvíle sa spev Pavla Hammela stáva hlasom piesní Mariána Vargu. Na zopár výnimiek to takto bolo už navždy. V roku 1968 nahrávajú svoj debut pod názvom Zvoňte, Zvonky a ten sa stáva základným kameňom, prvým bigbítovým albumom v krajine. Marián Varga z Prúdov následne odchádza a zakladá svoje zoskupenie Collegium Musicum.

Kdesi som čítal nádherný opis spoločného vzťahu Pavla Hammela a Mariána Vargu: "...oni sa proste museli rozísť, aby sa napokon znova dali dokopy ale v skutočnosti sa nikdy nerozišli."
A je to tak. Ozvenami budúcej albumovej spolupráce sa stal druhý album Collegia Musica Konvergecie (1971), kde sa Pavol Hammel zhostil spevu v "Piesňach z Kolovrátku". Mariánovi Vargovi však takpovediac tradičná skladbová tvorba z čias "Zvonkov" chýbala a tak sa v roku 1972 znova spája s Pavlom Hammelom.

Album Zelená Pošta si svoje výnimočné miesto si nezískal iba u poslucháčov, to si získal aj u samotných tvorcov. Basgitarista Fedor Frešo sa tu naplno chopil produkcie albumu, ktorú zvládol naozaj majstrovsky a album je pozoruhodný aj po zvukovej stránke. Na nahrávanie albumu spomínal (v periodiku Pravda 30.9.2012) takto: "...už Konvergencie sme si produkovali sami, ale viac menej spoločne a pri Zelenej Pošte z nejakého dôvodu padlo rozhodnutie na mňa. Stál som pri nej od začiatku do finálneho výsledku, čo vo veľkej miere ovplyvnilo môj osobný vzťah k albumu. Produkcia však neznamenala to isté ako dnes, Opus bola štátna firma a producent nemal zďaleka také právomoci ako dnes."

Z môjho pohľadu nesmierne prirodzený, čistý, životaplný a pozitívny nádych albumu definoval Marián Varga aj ako svoju "ódu na radosť". "Bola to zlatá éra, nielen pre mňa ale aj pre skupinu. S Kamilom Peterajom sme boli výborní kamaráti a chodili sme sa kúpať na Lido v Petržalke, ktorá ešte vtedy bola dedina. Všade naokolo bola zeleň, nie ako teraz. Vždy večer, keď som sa vrátil domov, zložil som pesničku. Bol som očarený Bratislavou. Zelená Pošta je taká moja óda na radosť..." (Peter Bálik, Vargova óda na radosť, .týždeň 2012) 

Jednou z ďalších špecialít tohto albumu bola aj účasť legendárneho gitaristu Radima Hladíka, na jeho účasť spomínal Pavol Hammel takto: "Nahrávalo sa to v Experimentálnom štúdiu Československého rozhlasu. Robili sme to veľmi dlho, hrali sme sa s tým, špekulovali so zvukmi. Zavolali sme Radimovi Hladíkovi, mysleli sme si, že to bude niečo svetové - tri osobnosti československého rocku, Radim nakoniec zahral len dve sóla." (Marián Jaslovský, Collegium Musicum, Slovart 2007)

Zelená Pošta vyšla v decembri 1972 a je bezpochyby jedným z najkrajších albumov domácej populárnej hudby. Neopakovateľná kolekcia piesní, v špičkovom zvukovom prevedení obalená v ikonickom obale od Juraja Jakubiska. Keď sa Marián Varga a Pavol Hammel rozhodli album po rokoch oprášiť, v roku 2012 sa tento akt stal rovno Kultúrnou udalosťou roka. Album takisto nájdete v kvalitnej vinylovej re-edícii pod hlavičkou vydavateľstva Opus.

Musím priznať takisto svoj špeciálny vzťah k albumu Zelená Pošta. Keď ma minulý rok na sociálnej sieti vyzval priateľ na zverejnenie desiatich nahrávok, ktoré ma ovplyvnili, mimo iných sa tam, samozrejme objavila aj Zelená Pošta. Od prvých tónov Domácej úlohy po záverečné elektronické, do diaľky miznúce zvuky a všetko medzi týmito dvoma bodmi, považujem za číru krásu, vrcholový estetický, hudobný zážitok a pocit. Skrátka niečo, čo robí výnimočným a jedinečným každý jeden album. Zelená Pošta je týmto pocitom absolútne zapamätateľná. Z albumu poznám každý tón, každú sekundu hudby.

Z archívu RTVS sa na obrazovku televíznej :Dvojky dostal záznam zo skúšky zoskupenia Zelenej Pošty. Jedná sa o raritný, doposiaľ jediný záznam vtedajšieho Collegia Musica obohateného o Pavla Hammela. Hoci titulky uvádzajú rok 1974, s určitosťou sa jedná o obdobie tesne po vydaní albumu. Po úvodnej skladbe prichádza mladý televízny dramaturg a redaktor Boris Filan, ktorý spovedá Mariána Vargu a následne aj Pavla Hammela. Zaujímavou je úvaha o "budúcom hlase v Collegiu Musicu". Samozrejme, jedná sa o playbackový záznam a v dychovej sekcii preto nájdete napríklad aj Petra Lipu. Odznejú štyri skladby: Tenis, Páví Ples, Pošta a Slnečnice. 

Skryť Zatvoriť reklamu