Jedno leto s hudbou

Článok pri príležitosti 73. narodenín Pavla Hammela je sumárom mojich zážitkov z uplynulého leta, ktoré sa s ním spája.

Jedno leto s hudbou
PH koláž (Foto: Samuel Ivančák)
Písmo: A- | A+
Diskusia  (1)

V živote som mal obrovské šťastie, pretože k mojim obľúbeným hudobníkom sa mi vždy podarilo dostať celkom blízko. Koncert bez autogramov, bez stretnutia so skupinou či s hudobníkmi už od raných začiatkov prestal byť takpovediac úplným zážitkom. Takýto veľký luxus mi bol dopriaty od samého začiatku. Zážitky tohto leta to však povýšili ešte na čosi viacej. Totiž keď sa po koncertne vypnutých mesiacoch rokov 2020 a 2021 začali vynárať dátumy živej hudby, ani chvíľu som neváhal. Spomedzi vstupeniek na koncerty, ktorých termín sa už po niekoľký raz v priebehu posledných necelých dvoch rokov presúvali s menami ako Sting či Nick Mason´s Saucerful of Secrets, akosi prirodzene najviac som sa však tešil na sympatického trubadúra jednej z najkrajších poézií s fúzmi, okuliarmi a gitarou.

Skryť Vypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

V čom spočíva táto skvostnosť Pavla Hammela ako takého? Je stelesnením vyše 55 ročnej hudobnej a 73 ročnej životnej skúsenosti, ktorá je pretavená do desiatok vyrovnaných skladieb. Táto bilancia cifier sa stáva faktom, ktorý predurčuje všetko ďalšie. Typický Hammelovský pesničkársky kumšt nemusel nikdy nič dokazovať, na nič netlačí, je skrátka tam, celkom prirodzený a vyrovnaný, ako jeho autor. Mám veľmi rád pojem rodinné striebro. Pavol Hammel ním bezpochyby je.

Prvý rozhovor

Prvý rozhovor, ktorý sme spoločne podnikli boj aj mojim úplne prvým vedeným rozhovorom v živote. Vo vyše mesačnom predstihu a zistení, že sa Pavol Hammel objaví v spoločnosti svojich ďalších hudobných kolegov v rámci Legendy Show na Spišskom hrade, som sa rozhodol zrealizovať myšlienku, s ktorou som sa pohrával už dlho. Nahrať a pripraviť rozhovor pre svoj blog. Predchádzali tomu iba dva e-maily s jeho manažérkou. Spočiatku to bol iba celkom nevinný a možno trocha bláznivý nápad. Prinášal mi radosť a ľahkosť. Keď som však dostal odpoveď, že rozhovor je odsúhlasený a bude sa konať pred koncertom, spomínanú ľahkosť vystriedal mierny nepokoj. Uvedomil som si, že už je to vážne a zároveň to je dôležitý krok. Celú vec som uchopil, prirodzene, celkom seriózne a príprave rozhovoru som venoval nasledujúce dva týždne počas ktorých sa otázky rodili, menili, vymieňali svoje poradie a prichádzali stále ďalšie. Nadišiel deň koncertu. Nervozita stúpala s úmerne sa približujúcim termínom nášho stretnutia. Dnes mi to už príde ako úsmevné, avšak k Spišskému hradu som sa dostal z jeho druhej strany. V údajne najhorúcejšom dni dovtedajšieho leta som stúpal rozpáleným prašným kopcom necelých dvadsať minút až kým som nedorazil k uzamknutej dolnej bráne hradu. Rád to preženiem, ak poviem, že ani to nezabránilo nášmu stretnutiu. Lapajúc po dychu v nekončiacej strmine veľkého nádvoria Spišského hradu som sa jedného z vedúcich technikov obhospodarujúcich koncertné pódium pýtal na šatňu účinkujúcich. Trému som už v tom momente nemohol mať. Po spomínanom dobrodružstve v páliacom slnku toho popoludnia na čosi také už nebolo síl. O pár minút na to sme už s Pavlom Hammelom sedeli, rozprávali sa a nahrávali rozhovor, v ktorom odznela, pre mňa, veľmi sympatická odpoveď na otázku inšpirovanú skladbou Dnes už viem.

Skryť Vypnúť reklamu

V roku 1983 ste vydali skladbu „Dnes už viem...“, čo viete dnes a vtedy ste ešte nevedeli? Ono je to tak, že dnes už viem... Ale na rozdiel od piesne, kde hovorím a tvrdím, že dnes už viem, čo s tým, tak dnes neviem čo s tým. Čiže dnes viem... ale neviem čo s tým.

Po odznení poslednej otázky a poslednej odpovede v rámci rozhovoru sme pokračovali otázkami a odpoveďami, ktoré na papieri už neboli. Jednou z nich bol aj môj návrh na ďalšie stretnutie a spoločný rozhovor. A to hneď o mesiac, na rovnakom mieste, tentokrát už na sólovom koncerte. Čas a miesto sme teda ani jeden z nás nemohli zabudnúť.

Pavol Hammel na Spišskom hrade, 20. august 2021 (Foto: Samuel Ivančák)
Pavol Hammel na Spišskom hrade, 20. august 2021 (Foto: Samuel Ivančák) 

Ďalší rozhovor medzi hradbami

Druhý koncert a druhý spoločný rozhovor prebiehali v oveľa pokojnejšej atmosfére okolia. Najväčším rozdielom bol najmä môj príchod, tentokrát už zo správnej strany hradu, takže neplánovaná turistika spred mesiaca sa už, našťastie, nekonala. Malé nádvorie hradu pulzovalo prípravami na podvečerný začiatok koncertu. Opäť sa stretávame na tom istom mieste a otázky sú dopĺňané odpoveďami, pri ktorých pociťujem to krásne privilégium udelené štedrosťou života. Sediac naproti jednému z najzásadnejších hudobníkov domácej hudobnej scény, ktorej je súčasťou už toľké desaťročia sa cítim ako v tom najlepšom sne. Len mne boli adresované slová poskladané do príbehov, z ktorých som mnohé počul po prvý raz. Dovtedy len človek nadchnutý pre istú epochu z hudby som zrazu jej symbolickým účastníkom. Spomíname na Milana Lasicu, Mariána Vargu či Fedora Freša. O vzácnosti týchto momentov snáď hovoriť ani netreba. Bol som tým, ktorý doposiaľ všetkým naokolo o týchto veľkých osobnostiach iba hovoril, či písal. Zrazu som bol v situácii, keď počúvam príbehy práve o nich a k tomu ešte od priameho aktéra. Moju miernu neistotu pri väčšom počte otázok na konci rozhovoru celkom zmietol zo stola samotný Pavol Hammel, keď sa ma opýtal či to je už všetko? Bolo aj nebolo. Na obaly vinylových albumov ešte pribúdajú autogramy s venovaním, ktoré sa z jednotlivých súčastí vlastnej fonotéky zrazu stávajú vzácne poklady.

Skryť Vypnúť reklamu

Pán Hammel, v skladbe „Keď pavúk svoje siete dotká“ spievate o tom, že keď pavúk svoje siete dotká, vždy sa trochu zadívate naspäť. Dívate sa v živote naspäť? Kedysi áno, ale teraz už nie. Minulosť ma už nezaujíma. Teraz riešim najmä prítomnosť a trocha budúcnosť.

Pavol Hammel a Peter Preložník v Synagóge v Liptovskom Mikuláši, 27. augusta 2021 (Foto: Samuel Ivančák)
Pavol Hammel a Peter Preložník v Synagóge v Liptovskom Mikuláši, 27. augusta 2021 (Foto: Samuel Ivančák) 

Tretí koncert a zároveň bodka za krásnym letom

Keď sme sa s Pavlom Hammelom po našom druhom rozhovore lúčili, s úsmevom na perách sa ma opýtal, kedy sa znova uvidíme. Odpovedal som, že ak to situácia dovolí, tak o týždeň v Liptovskom Mikuláši. Stalo sa. Rozhovor sme spolu už nerobili, teda nepočítajúc príjemné stretnutie po koncerte. Hoci by sa stále bolo na čo pýtať, bol to koncert bez ďalších, aj keď príjemných povinností. Tou jedinou, ktorá tentokrát zostala, bolo iba maximálne vychutnanie si živej hudby. Z tretej koncertnej zastávky za sebou sa stal jeden z najkrajších živých hudobných zážitkov vôbec. Robustnosť a mohutnosť koncertných kulís, ktoré vytvárali starobylé múry Spišského hradu boli vystriedané celkom inou priestorovou veľkorysosťou, no s oveľa väčšou intimitou Synagógy v Liptovskom Mikuláši. V tej sa ešte o čosi viac komorné prevedenie skladieb rozhostili skutočne skvostným spôsobom. Nikdy predtým som nezažil tak vzácnu kombináciu hudby a prostredia, v ktorom odznievala. Hoci sa tieto záverečné dni augusta niesli v neutíchajúcich studených lejakoch, ktoré predznamenávali jasný koniec leta, v podvečer koncertu celkom utíchli. S poslednými tónmi koncertu zároveň utíchlo aj jedno krásne leto.

Skryť Vypnúť reklamu

Dvadsiate prvé leto

Hudba a život v nej, s ňou a pre ňu tvorí už značnú polovicu môjho života. A ani to dvadsiate prvé nie je výnimkou. Práve hudba, ktorá v ňom znela naživo ho utvorila takým, aké mi zostane najvernejšie zapísané v pamäti. Leto tohto roku sa teda bezpochyby zapísalo do môjho príbehu ako to najkrajšie. Tu už zostáva len poďakovať Pavlovi Hammelovi za jeho ochotu odpovedať na moje otázky, za čas, ktorý mi venoval a najmä pohodu, ktorú som v jeho vzácnej prítomnosti zažil. Veľká vďaka, majstre!

Narodeniny a sviatok každého umelca je najlepšie osláviť jeho dielom. Najvernejšiu, aktuálnu a mimoriadne krásne vyzretú hudobnú podobu dnešného oslávenca dokumentuje koncert z Olomouckého štúdia Českého rozhlasu, ktorý sa odohral pár dní pred spomínaným koncertom v Liptovskom Mikuláši. Všetko najlepšie, pán Hammel!

Samuel Ivančák

Samuel Ivančák

Bloger 
  • Počet článkov:  49
  •  | 
  • Páči sa:  75x

Blog venovaný predovšetkým milovanej hudbe a všetkému, čo je s ňou neodmysliteľne spojené. Zoznam autorových rubrík:  Z hudobného svetaZ archívov RTVSZo života

Prémioví blogeri

Adam Valček

Adam Valček

6 článkov
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

2 články
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

682 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Skryť Zatvoriť reklamu