„Je otec doma?“ zazvonil neznámy tvor pri dverách rodinného domu.
„Nie je doma. Je v práci. Veď sú tri hodiny poobede!“ odvetil znudený študent, pretože ho zvonček vytiahol od hrania Warcraftu.
„Ale on si u mňa objednal zemiaky.“ Nenechal sa odbiť neznámy tvor.
„Tak ich dajte do komory,“ lenivo mykol rukou. „Ale on mi ešte nezaplatil? Ja musím pre tie zemiaky najprv ísť!“
Študent ostal v pomykove. Chcel sa tvora čo najskôr zbaviť. Čo ho zaujíma nejaká zelenina? Nech si to dohodne s tatkom sám. „A čo mám teraz robiť?“ zastonal študent.
„No...“ začal tvor premýšľať. Študent to však nespozoroval. Akoby aj mohol? „ ...s tvojim otcom sme sa dohodli, že mi dá za tie zemiaky dvesto korún. Ja musím aj natankovať a no skočil by som pre tie zemiaky, len sem dve dediny a hneď ti ich aj uložíme do pivnice.“ Z auta vykukli ďalšie tri hlavy.
„Veď tatko o tom vie,“ prehovorila jedna. Ešte chvíľu naliehali... Na ulici bolo plno ľudí, veď keby ho chcel oklamať, tak to nebude robiť verejne, či nie? Nakoniec sa študent načiahol po peňaženku a vybral zelenú bankovku.
„A kedy prídete? Aby som bol doma.“ „Tak za hodinku.“ Poďakovali a zmizli. Zemiaky sa nikdy neobjavili. Otec ho vysmial, mama mu vynadala a mne to nedalo o tom nenapísať.
Bolo zaznamenaných viac prípadov s podobným scenárom. Teda v našej dedinke – v údolí, alebo povodí lužných lesov. Ale deje sa to bežne. Babky rapotačky spomínali, že to bol vraj syn miestnej cigánky – takej lepšej, ktorý fetuje a chudák nevie ako by si inak privyrobil.
