z talianskeho spôsobu jeho podávania.
Ktorýsi večer sme sa spoločne s priateľmi vybrali do nášho obľúbeného Pub-u, samozrejme na naše obľúbené pivo augustiner. Mimochodom, v čase zvolenia kardinála Ratzingera na pápeža boli talianske periodiká plné fotiek tohto nemca s pohárom bielej peny navrchu. Ale, nebudem príliš odbočovať od témy.
SKLAMANIE
V bare:
„3x augustiner, per favore“, povedal som opálenej čiernovláske svojím typickým poloúsmevom čakajúcim dve facky.
„Non c’e piú“ (už viac nie je), odpovedala mi táto Monica Bellucci v sedemnástke.
„Ako to myslíš? Nie je teraz, alebo už nikdy viac?“, odvetil som slovenskou taliančinou.
„Už ho viac nečapujeme“, dodala a... „Musíte si objednať iné“.
Tak sme večer zakončili veľkým sklamaním, veď každý poctivý pivár je verný svojmu pivu, alebo aspoň krčme. V Taliansku to však nevedia pochopiť a preto často menia značky pív. Na víno sa však nesťažujem. V ten večer sme si objednali neznámu značku, s nádejou, že ráno nebudeme opití a s bolesťami hlavy, ako po 0,66l talianskeho piva peroni.
