Je členom Rehole sv. Augustína a patrí do Talianskej Provincie. Podľa starších žien má 21 rokov. Od roku 2001 žije a študuje v Taliansku. Zoznam autorových rubrík: Nezaradená, ROMA, TALIANSKO A JA (10), UVAHY (7), MOJE KNIHY (1), DIA-LÓG-OS SRDCA (5), CIRKEV DNES (1), TEOLOGIA (1), VATIKAN (2), PSSST, DETI UŽ SPIA (2)
Do 22.30 CET sme sa pokúšali zohýnať kolená pred naším Pánom. Polopaticky povedané: Modlili sme sa. Modlili za všetkých fackaných životom, či inými ľuďmi. Za deti čakajúce na matky, aj za matky čakajúce svoje deti. Bociany našťastie nedostali vtáčiu chrípku.
Mramorové kríže na hroboch ani tento rok neporástli. Zvláštne stromy bez ovocia. Neviem prečo ich všetci sadia, mohli by radšej zavárať hrušky a páliť slivovicu. Piť až do smrti na vlastné zdravie.
Nepoznám motívy, pre ktoré si zástupca našich biskupov na Synode v Ríme, mons. Zvolenský, zvolil za ťažisko svojho príhovoru kresťanskú morálku. Venoval sa úryvku prípravného dokumentu Synody Instrumentum Laboris s označením 72. Táto pasáž je spolu s ďalšími tromi doprevádzaná titulom Eucharistia, prameň kresťanskej morálky.
Po dvoch hodinách exegézy Nového Zákona a ďalších dvoch úchvatných lekciách teológie sviatostí, som včera cestou zo školy stretol pri francúzskom kostole svätého Alojza muža, ktorého môžete vidieť na priložených fotkách. V Ríme sú štrajky na bežnom poriadku, no takúto formu protestu som ešte nevidel. Kňaz don Claudio takto vyjadroval svoje znepokojenie nad vedou a politikou, a súcitil tak s tými, ktorí sú “porazení životom”.
Celkom zaujímavá stránka originálneho pánskeho spodného prádla: prvé boxerslipy na svete. Kde som, do šľaka, položil tú kreditku...?http://sacfree.com/e/not_link_this_page_e.html
...sa plným dúškom vychutnáva ozajstý Rím. Rím, v ktorom žijú chvíľami aj taliani. Nachádza sa v pravej rímskej štvrti s názvom Trastevere.
Všetko nasvedčuje tomu, že Rím v týchto chvíľach atakovali teroristi. V centre, nad Piazza Navona krúžia vojenské vrtuľníky, ulice sú plné špeciálnych jednotiek. Zdesení turisti nevedia, čo sa deje, tváre ľudí sa náhle desivo zmenili. Berlusconi mal odvolať vojakov z Iraku, no teraz je už neskoro, prebehne mysľou mnohých. A pápež? Je chudák v poriadku? Veď sa ešte ani poriadne neohrial a teraz toto... Sú tu i biskupi z celého sveta, práve včera, totiž, začala Synoda biskupov. Dúfame, že tým našim sa niečo (ne)stalo. Denníky a televízie by zrazu prišli o božích vyvolených Sokola, alebo Gavendu vyplňujúcich ich riadky, či spravodajstvá. No v tejto chvíli sú tieto poznatky indiferentné. Nik v tejto chvíli netuší koľko mŕtvych si vyžiada táto tragédia.
Noc nemá viac moc poskytnúť vám oddych? Deň sa míňa v tej, či takej veci a vy sa strácate s ním? Dajte si so mnou pauzu bez Kit-kat. Práve jednu takú mám. Inšpirujte sa, prosím.
Taliansky humor je celkom zaujímavou vedou a moji spolubratia z krajiny špagiet a vína sa vedia stále dobre baviť. Kláštorný zvonček v ruke Priora, čiže prvého z nás – tak nazývame nášho predstaveného – zvolávajúci na modlitbu pred jedlom, sa dá do pohybu zvyčajne o 20:05.
Možno som ťa nikdy nestretol. Možno som nehral futbal a ty si sa neprechádzala po lúke hľadajúc kvety. Možno vtedy vôbec nezačalo pršať. Možno ti nie je dvadsaťjeden.
Stále myslím na zvláštnu francúzsku ženu, ktorú som stretol v apríli.
Konečne som sa na pár dní dostal na vidiek k rodičom (domov) a môžem na sebe vnímať, hlboko precítiť to, čo zvyčajne nazývame pokojom a oddychom. Vôbec som nečakal, že ma včerajšie ráno naplní takou vznešenosťou. Keď som si však sadol do kresla, na balkón svojej "detskej" izby...
Po ukončení ďalšieho ročníka mojich štúdií som sa, po nekonečnom očakávaní domova, konečne prihlásil v stále viac rastúcej automobilovej veľmoci zajtrajška. Piatkový let so spoločnosťou majúcou v názve európsku oblohu, kvôli čakaniu na jedného z pasažierov a následnému povoleniu k odletu, meškal viac než hodinu. Svoju prvú myšlienku „tam hore“ som venoval báťuškovi Jurijovi Gagarinovi. Mohol som spoločne s ním konštatovať: „Žiadneho Boha som tam nestretol!“
Bol založený pri príležitosti II. Vatikánskeho koncilu na jeseň 1964. Nazýval sa...
Nechcem týmto článkom absolútne obraňovať cirkev a chrániť presvedčenie katolíkov. To by bolo posledné, čo by som urobil. Chcem iba upresniť citované termíny a zamýšľať sa nad kompetenciou kritiky každého z nás ku cirkevným témam. Reagujem na citácie z článku Nesúhlasím s Talianmi ani s Poliakmi.
Nemôžem nereagovať dvomi pohľadmi na pár vyjadrení pani Jolany o Talianoch, ich nedávnom referende, o cirkvi, Vatikáne a manželstve.
Iba zriedka ma nájdete v kostole. Nemám rád rímske kostoly premenené na múzeá plné ľudí so zdvihnutými hlavami, pozornými na každú maľbu a krížovú klenbu. Keby boli turisti aspoň trošku roztržití, určite by si všimli aj umenie, myslím. Medzitým nepovšimnutý svätostánkový Boh odpočíva a spí svoj najkrajší sen: o ľuďoch, ktorí konečne prišli na to, že nie je viazaný na žiadne miesto.
