Peter Ivanecký
Moja nedeľa v Levoči
Po ukončení ďalšieho ročníka mojich štúdií som sa, po nekonečnom očakávaní domova, konečne prihlásil v stále viac rastúcej automobilovej veľmoci zajtrajška. Piatkový let so spoločnosťou majúcou v názve európsku oblohu, kvôli čakaniu na jedného z pasažierov a následnému povoleniu k odletu, meškal viac než hodinu. Svoju prvú myšlienku „tam hore“ som venoval báťuškovi Jurijovi Gagarinovi. Mohol som spoločne s ním konštatovať: „Žiadneho Boha som tam nestretol!“
