Týmto článkom chcem predbehnúť ich diskusiu o mne a vysvetliť, čo je to blog a prečo som si zamiloval blogovanie.
Už hneď od svojich začiatkov (1997) sa blog charakterizuje týmito prvkami: osobné príbehy on line, úvahy-názory, hovorená interpretácia reality, komunikácia zdola, absencia filtrov, neoficiálny literárny žáner, autobiografia-diár-dôvera, častá aktualizácia, fórum, duch autora – indivíduum, jeho rozhodnutia a úsudky, nemá štýl rovnošaty, neexistuje v ňom slovo KONIEC, spontánnosť bez hraníc a hanby, kritika, dopĺňa bežné komunikačné prostriedky, v ktorých niet miesta pre tento mixovaný štýl a honotí ich dôveryhodnosť, práve blog kontroluje verejno-informačné agentúry a spoločnosť a nie naopak, anarchia, neprestajná verifikácia iných blogerov atď.
Ak ste si aj vy zamilovali túto bohovskú blogovskú zábavu, odporúčam vám prihlásiť sa a prispieť k ne-verejnej informácii o tom kam spejeme.
Je pravda, že som členom jednej inštitúcie, ale mám aj charizmu – a práve to je večne nevyriešený problém cirkvi. Nech to pochopí, kto chce!
Apropo: Je Boh v blogosfére?
K tejto úvahe a založeniu mújho blogu značne prispel:
Antonio Spadaro S.J.: Il fenomeno blog, v Civilta cattolica, ročník 156, vol I, kniha 3711, 5. február 2005, 234-247
