Po ukonÄŤenĂ ÄŹalšieho roÄŤnĂka mojich štĂşdiĂ som sa, po nekoneÄŤnomoÄŤakávanĂ domova, koneÄŤne prihlásil v stále viac rastĂşcej aut
Domovinama ohromne privĂtala. Bratislava – piatok 1.7.2005 – 18:30 hod.: dážďa chladno. Radšej sa nepokĂşsim interpretovaĹĄ naturálne prijatie slovenskejzeme. PoÄŹme však na hlavnĂş omšu levoÄŤskej pĂşte.
Zostalsom nemilo prekvapenĂ˝ zaÄŤiatkom slávnostnej liturgie. Bola totiĹľ v rozpores tĂ˝m, ÄŤo nás na hodinách liturgie uÄŤil prof. Andrea Grillo.Po honosnĂ˝ch ĂşvodnĂ˝ch spevoch a znaku krĂĹľa sa zaÄŤalo verejnĂ© privĂtanieúčastnĂkov. Jeden z pánov, ktorĂ boli v tesnej blĂzkosti oltára najprvpredstavil, jednĂ©ho po druhom, prĂtomnĂ˝ch biskupov. Za menom kaĹľdĂ©ho z nichnasledoval potlesk. Po biskupoch predstavil a privĂtal i politikov, aznova za menom kaĹľdĂ©ho z tĂ˝chto nechĂ˝bal aplauz.
DrahĂchlapci z levoÄŤskĂ©ho oltára, zamyslite sa nad tĂ˝m, ÄŤo je to liturgia! Liturgianie je konferencia biskupov, liturgia nie je parlament, liturgia nemá ÄŤrtysuperstar,ani inej podobnej show! Tohto rokusom sa nauÄŤil, Ĺľe v kostole – na omši – nejestvujĂş nijakĂ© kasty. JednĂ˝m zcharakterov omše je odstraĹ