Priznám sa, že hoci sa snažím v rámci možností a času sledovať našu politickú scénu, minimálne polovica poslancov sú pre mňa neznáme mená, ktoré keď sa občas mihnú v médiách (asi nikto z tých stabilných „hviezdnych“ nemal čas alebo chuť odpovedať na otázky novinárov), počujem prvýkrát.
A, pravdupovediac, niet sa ani čomu diviť, pri našom volebnom systéme ide poväčšine o slepých ovládačov hlasovacích zariadení v súlade s vôľou predsedu (v lepšom prípade predsedníctva) strany, ktorých identita je viac-menej nepodstatná.
Meno poslanca Bohumila Hanzela zo Smeru som po prvý raz zachytil pri hlasovaní o prvých zákonoch zdravotníckej reformy. Prekvapil ma (a určite aj mnohých iných) podporou koaličnej reformy napriek aktivitám a vyhláseniam svojho predsedu Fica. Nálepku „neposlušnej ovečky“ v košiari slovenského čuvača zo seba v poslednej chvíli strhol vyhlásením, že sa iba pomýlil...
Zaujímalo by ma, prečo vlastne sú výsledky hlasovaní jednotlivých poslancov verejne prístupné, takto sa Slovensko partajnej demokracie nezbaví...
Nechcem sa vyjadrovať k súčasnej situácii v slovenskej politike, je jedno, či mal pravdu ten alebo onen, malý či veľký, tučný či chudý, isté je, že náš parlament v súčasnosti čelí obštrukcii od opozičných poslancov, resp. ich lídrov. Práve preto ma príjemne prekvapil onen „zdravotnícky pochybený“ poslanec opozičnej strany pán Hanzel, ktorý sa odmieta podrobiť diktátu strany a riadi vlastným rozumom, takže do práce (za ktorú je koniec koncov slušne platený) chodí a prezentuje sa. Žeby konečne slušný slovenský poslanec?
