EDITORIAL
Po dlhšom čase edícia Príbehov bez pointy pokračuje zážitkom rodinného priateľa Ladislava M., ktorý po treťom poháriku becherovky oprášil v pamäti výnimočnú historku zo svojich nespočetných ciest po celom svete. Ide rozprávanie z výletu do Čiernej Hory okorenené situačným humorom vyplývajúcim z absurdnosti situácie, v ktorej sa unavený Ťoťo nehlási k svojmu menu, čím uvádza kompetentné úrady do neriešiteľného problému v podone zvyšného pasu. Príbeh je kompozične stavaný po vzore antických drám starovekých gréckych majtrov pera (začína úvodom ("Išli sme s Ťoťom do Čiernej Hory..."), prechádza cez zápletku (Ťoťo zaspal a nehlásil sa na meno), zauzlenie deja (opakovanie výzvy colníkmi) až po vyvrcholenie (tretie opakovanie s troma výkričníkmi evokujúcimi nervozitu colníka), rozuzlenie (Ladislav drgol do Ťoťa) a následnú katarziu (pohľad colníka na konci)), a dá sa teda považovať za jedno z prvých priekopníckych diel v žánrovej odnoži Drámy bez pointy neskôr rozvinutej ďalšími plodnými autormi v podobe členov rozvetvenej rodiny a priateľov mojej ženy.
