na druhej strane však presadzujú, aby sa namiesto „študenti“ hovorilo „študenti a študentky“.
V Česku tento trend pozorujem posledné roky. Pritom „posluchači a posluchačky“, presadzované napr. v Českom rozhlase, kopíruje rakúsku prax (ktorá je mimochodom v Rakúsku stanovená už niekoľko rokov zákonom). Mechanické preberanie z jedného jazyka do druhého vždy obsahuje riziko neblahých posunov a nabúravania domácej jazykovej rovnováhy. Keď si zoberieme anglickéstudent, tak to znamená aj študent aj študentka. V jednotnom čísle toto rozlišovanie v podobe prechyľovania „študent-študentka“ je u nás potrebné, ale v pluráli nie – pretože „študenti“ prirodzene znamená mužov aj ženy.
Náš plurál je totiž pohlavne aj džendrovo neutrálny, aj keď gramatickým rodom patrí do maskulína. Keď zaznie veta „Obyvatelia Japonska sú Japonci“, tak nikoho nenapadne, že by reč bola len o MUŽSKÝCH obyvateľoch, alebo že by v Japonsku žili samí MUŽI Japonci. (Inak je to, samozrejme, v singulári: musíme povedať buď „Bol tam Japonec“ alebo „Bola tam Japonka“.) Túto danosť našich jazykov by sme si mali nie len uchovávať, ale práve ju pestovať a patrične využívať, pretože je pohlavne neutrálna a umožňuje vyhýbať sa prílišnej predžendrovanosti vyjadrovania, ktorá, ako tento vývoj tak pozorujem, môže čoskoro prekročiť hranicu kŕčovitosti, ba až komickosti.
Každý jazyk má svojský prístup k tomu, ako sociálny džender odrážať gramatickým rodom. Angličtina neprechyľuje („student“), ale na druhej strane povinne pri každom slovese je určené, či je to HE alebo SHE. U nás prechyľujeme („študent - študentka“). Navyše sa pohlavný gramatický rod (aby som ho odlíšil od termínu „rod“ v zmysle aktívum/pasívum) sa prejavuje taktiež na našich prídavných menách, zámenách aj číslovkách („tento jeden dobrý študent“ vs „táto jedna dobrá študentka“ – na rozdiel od anglického „this one good student“, ktoré je bezdžendrové). Na druhej strane pri slovese máme pohlavný rod vyjadrený len v minulom čase (bezrodové „urobí“ na rozdiel od rodovo rozlíšeného „urobil - urobila“). Čeština navyše rozlišuje pohlavný rod aj v pluráli - „udělali - udělaly“, a nemčina je niekde medzi angličtinou a slovenčinou – pri slovese vždy majú ER alebo SIE podobne ako angličtina, ale zas majú prechyľovanie podobne ako slovenčina či čeština.
Predžendrovanosť, ktorú sa snažia presadzovať feministi a džendristi, ide presne v rozpore s tendenciami v angličtine, kde sa („údajne“ – zatiaľ som to nezažil osobne) vyhýbajú osloveniu „Ladies and gentlemen“, aby preboha neurazili niekoho, kto sa necíti ani ako LADY ani ako GENTLEMAN. Keď budeme nástojiť, aby sme presne vždy uvádzali obe pohlavia (české „studenti a studentky, Češi a Češky, poslanci a poslankyně“) – snažiac sa o džendrovú rovnosť – ?tak ako sa to potom zhoduje so širšou džendrovou politikou, ktorá má inklúdovať aj osoby, ktoré sa džendrovo necítia ani mužom ani ženou, prípadne sa nevedia rozhodnúť? (Navyše, ak by sme chceli zachovať peknú tradíciu, že dáma má prednosť, tak by sa malo skôr hovoriť „študentky a študenti, Češky a Česi“...) Ak sa budeme pridŕžať tohto pedantného trendu, tak môžeme skončiť tak, že veta „Slovenčina je jazyk Slovákov“ bude napokon nevyhovujúca (či dokonca až právne postihnuteľná), a bude treba hovoriť „Slovenčina je jazyk Slovákov, Sloveniek a slovenských transdžendrových ľudí“.
„Obyvatelia, obyvateľky, transdžendroví obyvatelia a transdžendrové obyvateľky Japonska sú Japonci, Japonky a transdžendroví Japonci a transdžendrové Japonky“... ??? Bude niekto vôbec schopný takúto vetu pochopiť a dobrať sa základnej informácie, ktorú chce podať? To už prekračuje hranicu jazykovej ekonomickosti, nehovoriac už o absurdite... Chceme k tomuto smerovať?
Uvedomme si aj taký nepatrný detail: angličtina musela na vyjadrenie pojmu „človek“ využiť latinské výrazy ako „person“, „human“, prípadne „human being“, pretože slovo MAN znamená aj „muž“ aj „človek“. Je možno preto len samozrejmé, že feminizmus sa zrodil práve v anglicky hovoriacej kultúre. Ale u nás máme pohlavne a džendrovo absolútňe neutrálne slovo – ČLOVEK, a ak niekomu vadí, že má gramatický rod mužský, tak máme naporúdzi aj ženskorodové slovo OSOBA (hoci nie je k slovu ČLOVEK stopercentne synonymné)... Pri preberaní jazykových trendov zo zahraničia by sme si predovšetkým mali najprv uvedomiť vlastnosti (a aj výhody) nášho jazyka a všetko starostlivo zvážiť, než začneme hovoriť či písať niečo, čo môže viesť nie len k rozkolísaniu jazykovej rovnováhy, ale aj k zbytočnostiam či absurdnostiam.
