Sanskrt a páli sa zapisovali rozličnými písmami starej Indie, z ktorých najbežnejšie je písmo dévanágarí. Názvy týchto dvoch klasických indických jazykov sa vyskytujú aj v podobesanskrit a pálí (s dlhým í). Tvar pálí s dlhým -í je vyslovene chybný, neopodstatnený, mylne ovplyvnený názvami iných ázijských jazykov, ktoré sa vyskytujú s arabskou príponou –í, v prípade páli však ide o úple inú (dodajme, že nejasnú) etymológiu. Sanskrit je tvar, ktorý uprednostňuje angličtina a je založený na modernej indickej výslovnosti pôvodného slabičného /–r-/: pôvodný staroveký názov jazyka je teda sanskrtam = „(to) dokonalé, vycibrené, kodifikované“ a novodobý tvar je sanskrit.
Sanskrt a páli sú si veľmi blízke. Patria do indoeurópskej jazykovej rodiny, do jej indoíránskej vetvy a indoárijskej podvetvy. Ich gramatická sústava zodpovedá stavu, aký poznáme z gréčtiny, latinčiny či slovančiny. V porovnaní so sanskrtom predstavuje páli o niečo mladšie nárečie, v ktorom boli spísané juhobuddhistikcé kanonické spisy zachované na Šrí Lanke. Zo Šrí Lanky sa potom páli ako jazyk južnéhothéravádového buddhizmu šíril aj do juhovýchodnej Ázie, kde dodnes slúži ako liturgický jazyk v buddhistických kláštoroch. Sanskrt je jazykom severnej vetvy buddhizmu (mahájánam) a popri tom aj jazyk celej klasickej staroindickej literatúry. Z ďalších indoárijských nárečí sa vyvinuli novoindické jazyky, z ktorých ako najvýznamnejšie možno menovať bengálčinu či hindčinu. Juhoindická tamilčina s vyše dvetisícročnou slovesnou tradíciou je, naopak, predstaviteľkou neindoeurópskej, drávidskej rodiny jazykov Indie.
Čitateľa textov zaoberajúcich sa Indiou či buddhizmom iste neraz prekvapila rozkolísanosť v zápise indických slov. Popri názve Buddha môže nájsť aj Buddhó či Buddhah, popri Ráma aj Rámah či Rám, popri Krišna aj Kršnah, popri véda, Rgvéda aj tvary véd, Rgvéd či Rigvéd(a). Vyskytujú sa aj obmeny typu nirvána – nirvánam - nibbánam, Dhammapada – Dhammapadam či Dharmapadam, kšétra - kšétram. Príčinou týchto rozličných podôb je ich odlišný pôvod, ako aj postoj autora k ich gramatickej problematike. TvaryBuddhah, Rámah, Kršnah, nirvánam, Dharmapadam, kšétram sú sanskrtské podoby so zreteľne zachovanou pádovou príponou nominatívu (typické sú -h pre mužský rod a -m pre stredný rod). Tieto prípony zodpovedajú latinskej či gréckej mužskej koncovke -s (novus / neos) a strednej –m /-n (novum / neon). V pálijčine, ktorá predstavuje vývojovo mladšiu fázu indoárijského jazyka, mužské zakončenie -h zaniklo a sanskrtské zakončenie -ah má pálijskú podobu -ó, preto máme v páli tvar Buddhó. (Pre úplnosť dodajme, že a-kmeňová prípona 1. p. muž.r. sa vyvíjala z indoeur. –os cez védske –as do sanskrtského -ah v neutrálnom postavení pred pauzou, ale v tesnom vetnom spojení (sandhi) s prvou hláskou nasledujúceho slova má v sanskrte rozličné fonetické obmeny, napr. –as (+ t-), -aš (+ č-), a takisto aj –ó (+ znelá spoluhláska), čo je podoba, ktorá potom zovšeobecnela v pálijčine. V tomto návrhu prepisov beriem do úvahy len izolovanú podobu slov, tj. takú, akú majú v sanskrte pred pauzou.)
Neutrové -am sa zachováva aj v páli: nibbánam, Dhammapadam. V ďalšom vývoji sa obidve koncovky skracovali až do novoindického polonemého –a /ә/: Rám(a), Krišna / Krušna, véd(a), Rigvéd(a), nirván(a), kšétr(a).
Podoby na -a sú najbežnejšie, a to nielen preto, že ide o novoindické tvary, s ktorými sa azda anglickí kolonizátori aj iní návštevníci Indie stretali najčastejšie, ale aj preto, že sanskrtský aj pálijský vokatív obidvoch rodov (u a-kmeňov) sa končí na -a (sanskrtské Buddhah aj pálijské Buddhó majú vokatív Buddha!). Navyše, súvisí to aj so systémom, akým sa v indických slovníkoch uvádzajú heslá: už od kodifikácie sanskrtu sa totiž traduje, že slová v indických slovníkoch, na rozdiel od európskych, vystupujú nie v tvare nominatívu singuláru (či slovesá v neurčitku alebo 1. osobe singuláru), ale v tzv. kmeňovom tvare (slovesá aj v tvare koreňa). Staroindické slová si totiž zachovali dávnu indoeurópsku štruktúru koreň — téma — pádová prípona. Ukážeme si ju na menách troch bohov, ktoré sa v sanskrtských slovníkoch uvádzajú v podobách
Šiva-, Višnu-, Brahman-:
v nominatíve majú tvar
Šivah, Višnuh, Brahmá
a napr. v akuzatíve (koho-čo vidím)
Šivam, Višnum, Brahmánam.
(Ak vám to pripomína latinské skloňovanie, nie je to náhoda, ale historická zákonitosť. Latinčina aj sanskrt zachovali spoločný indoeurópsky gramatický systém.) Tieto tvary sa skladajú z koreňa:
I. Šiv-; II. Višn-; III. Brahm-
kmeňotvornej prípony čiže témy:
I. -a-; II. -u-; III. -á(n)-/-a(n)-
a pádovej prípony: pri mužských a-kmeňoch (Šiva-) a u-kmeňoch (Višnu-) prípona -h v nominatíve, -m v akuzatíve:
I. Šivah / Šivam; II. Višnuh / Višnum;
prian-kmeňoch (Brahman-) nulová prípona v nominatíve, sprevádzaná obmenou témy do -á, v akuzatíve prípona -am pripojená na predĺženú tému -án-:
III. Brahmá / Brahmánam.
Ako vidno, pre skloňovanie je smerodajná téma, pretože určuje, k akému skloňovaciemu typu dané slovo patrí; slovníkové heslo teda nepotrebuje plnú pádovú podobu: stačí, aby sa končilo témou a bol udaný rod, a používateľ už vie, ako sa dané slovo skloňuje. Anglickí indológovia a podľa ich vzoru neskôr aj iní pracovali práve s týmito neúplnými slovníkovými heslami, a tak sa do angličtiny dostali sanskrtské slová v kmeňovej podobe bez reálnej pádovej prípony. Angličtine bol tento postup vlastný, pretože tak postupovala aj pri slovách z iných indoeurópskych flektívnych jazykov, ako bola gréčtina, latinčina či gélčina (írčina): bez pádovej prípony tu existujúAristotle či Ovid, v podobe kmeňa napr. Erin či Alban (z gélskych Éire, gen. Éireann = Írsko, Alba, gen. Alban = Škótsko). V jazykoch bez skloňovania je tento postup najpraktickejší: slová sa prijmú v skrátenej podobe bez pádovej prípony a nemenia sa. Preto angličtine vyhovovali podoby Shiva, Vishnu či Brahman (alebo Brahma). V takýchto podobách prebrala slová aj nemčina, kde však používajú slová v patričnom gramatickom rode, napr. sanskrtské slová védah, kšétram, nirvánam ako der Veda, das Kshetra, das Nirvāna. Pri preberaní do slovenčiny však pod vplyvom zdanlivého zakončenia na -a sa začali všetky neživotné a-kmene skloňovať podľa vzoru žena, hoci v sanskrte sú a-kmene všetky buď mužského, alebo stredného rodu: sanskrtské a je tu výsledkom vývoja z indoeurópskeho o, ide teda o indoeurópske o-kmene: v maskulíne ide o rovnaký typ ako grécke anthrópos, latinské servus, staroslovienske rabъ, v neutre zas o grécke dóron, latinské exemplum, staroslovienske město. Naopak, ženského rodu sú v sanskrte práve á-kmene (Gangá, Bhagavadgítá), zodpovedajúce skloňovacím typom gréckemu theá, latinskému fēmina a staroslovienskemu žena. V nominatíve majú tieto feminína nulovú pádovú príponu, podobne ako ich grécke, latinské či slovanské náprotivky, v akuzatíve priberajú na tému -á- príponu -m: Gangám, Bhagavadgítám, rovnako ako theán, fēminam, ženõ (staroslovienska nosovka õ tu vznikla z ám).
Na-a v nominatíve sa končia an-kmene, ako sme to ukázali na príklade slova Brahmá, an-kmeňové maskulína sa teda končia na dlhé -á (ten Brahmá, átmá), kým neutrá majú krátke -a (to karma, brahma). V iných pádoch je však skloňovanie už pri obidvoch rodoch identické: lokál Brahmani, átmani, karmani, brahmani.
Pri dvojici slov (ten)Brahmá (maskulínum) a (to) brahma (neutrum) vidíme, že gramatický rod má dôležité miesto aj pri slovotvorbe a mal by sa zachovávať aj v slovenčine: neutrum (to) brahma znamená vesmírny duch, chápaný abstraktne, kým (ten) Brahmá je personifikovaná maskulinizovaná podoba tohto slova a znamená zosobnenie tohto vesmírneho ducha ako najvyššieho boha – spravovateľsa vesmíru. Od týchto slov je ďalej odvodené slovo bráhmanah, doslova „duchovný" čiže kňaz.
Pre skloňovanie sanskrtských slov by som navrhoval postup, ktorý sa ojedinele v indologických prácach vyskytuje (hlavne na počiatku českej indológie u Vincenca Lesného), a to spôsob založený na rovnakom princípe, podľa ktorého sa u nás skloňujú klasické grécke a latinské mená. (Tento princíp je použitý v odborných buddhologických a orientalistických publikáciách akoKOMOROVSKÝ, J. a kolektív 1997 Religionistika a náboženská výchova. Bratislava: Edičná rada Filozofickej fakulty Univerzity Komenského pre tvorbu Pedagogickej encyklopédie Slovenska a terminologických a výkladových slovníkov + Vydavateľstvo F.R. & G. spol. s r.o.; ďalej KRUPA, V. a kol. 1997 Geopolitické špecifiká regiónov sveta. Bratislava: Univerzita Komenského; či RUMÁNEK, I. 2010 Japonská dráma nó – žáner vo vývoji. Bratislava: Veda.)
Pre sanskrtskéa-kmene a á-kmene (ktoré rodovo možno ilustrovať na adjektíve púrnah / púrnam / púrná, zodpovedajúce latinskému plēnus / plēnum / plēna či staroslovienskemu pъlnъ / pъlno / pъlna = slovenské plný / plné / plná) je najvhodnejším spôsobom skloňovania zachovávať ich nominatívnu príponu v nominatíve (napr. ten Buddhah, to sútram, tá Bhagavadgítá) a v ostatných pádoch nahrádzať zakončenia pádové zakončenia (napr. –ah / -am / -á) slovenskými príponami podľa vzorov:
chlap (prípadne „hrdina“, pozri nižšie)
(pri životných maskulínach na –ah / pálijsky -ó: ten Buddhah/Buddhó, od toho Buddha (prípadne podľa „hrdina“: odBuddhu, ako je už zaužívané), tomu Buddhovi, vidím toho Buddha (prípadne podľa „hrdina“: Buddhu, ako je už zaužívané)...);
dub/stroj
(pri neživotných maskulínach na –ah / pálijsky -ó: ten jógah/jógó, od toho jóga, v tom jógu, tie jógy;
mesto/srdce
(pri neutrách na -am: to nirvánam, od toho nirvána, to sútram, od toho sútra, tomu sútru, v tom sútre, tie sútra, od sútier, v sútrach...);
žena/ulica
(Bhagavadgítá, od Bhagavadgíty..., tá pradžňá, od tej pradžne, v tej pradžni...).
Pri spoluhláskových kmeňoch navrhujeme opäť postup zhodný so skloňovaním spoluhláskových gréckych či latinských kmeňov (Zeus - od Dia; Ciceró - od Ciceróna), t. j. ponechať v nominatíve singuláru podobu, akú má slovo v nominatíve singuláru pôvodného jazyka, a v nepriamych pádoch napojiť slovenskú pádovú príponu na spoluhláskový kmeň, aký má slovo v nepriamych pádoch v pôvodnom jazyku. Napokon, presne takýmto spôsobom sa skloňovali spoluhláskové kmene aj v slovančine, a pozostatky existujú v slovenčine dodnes: semä (n-kmeň): od seme-n-a, dieťa (nt-kmeň): od dieťa-ť-a, mať (r-kmeň): od mate-r-e, slovo (s-kmeň): od slove-s-e.
A tak keď maskulínumátmá (n-kmeň) má genitív átma-n-ah, v slovenčine sa skloňuje: ten átmá, od átmanu (podľa slovenskej dublety v genitívnej koncovke - –a alebo -u), tomu átmanu, vidím ten átmá, o tom átmane, s átmanom. Rovnakým spôsobom sa skloňuje pálijská podoba tohto slova — attá, gen. attanó: ten attá, od attanu, v attane...
Pri neutrekarma (n-kmeň: genitív karma-n-ah): to karma, od karmana (na rozdiel od podoby maskulína átmanu v slovenskom genitíve stredného rodu nie je dubleta –a/-u), tomu karmanu, vidím to karma, o tom karmane, s karmanom.
Podobne navrhujem postupovať aj pri iných kmeňoch: s-kmeňové neutrummanah, gen. mana-s-ah (podobne ako staroslovienske slovo – otъ slove-s-e): to manah, od manasa, tomu manasu, vidím to manah, o tom manase, s manasom; d-kmeňové feminínum upanišat, gen. upanišadah: tá upanišat, od tej upanišady, v upanišade...; činiteľské in-kmene maskulín: jógí, gen. jóginah: ten jógí, od toho jógina (nie jogína), jóginovi...
Samohláskové í-kmene a ú-kmene (feminína), akoKálí, gen. Káljáh, a bhúh, gen. bhuvah, možno skloňovať na podobnom princípe ako spoluhláskové kmene (tá Kálí, od tej Kálje, k tej Kálji, tá bhúh, od tej bhuvy, k tej bhuve) alebo ich nechať nesklonné.
Pri samohláskových i-kmeňoch a u-kmeňoch (všetky tri rody) navrhujeme v nepriamych pádoch pripájať slovenské pádové prípony na kmeňové –i / -u, príp. nepridávať slovenskú príponu–i /-u, ktorá sa zhoduje s kmeňotvornou príponou:
sankrtské príklady:
životné maskulína Višnuh, gen. Višnóh a munih, gen. munéh,
neživotné maskulína Méruh, gen. Méróh a samádhih, gen. samádhéh,
neutrum bódhi, gen. bódhinah,
feminínum buddhih, gen. buddhjáh,
navrhované slovenské skloňovanie:
ten Višnuh, od Višnua, Višnuovi, vidím Višnua...
ten munih, od muniho, munimu, vidím muniho...
ten Méruh, od Méru, k Méru, vidím Méruh, o tom Méru, za Méruom, ten samádhih, od samádhi(a), k samádhi(u), vidím samádhih, o samádhi(u), so samádhi(om),
to bódhi, od bódhi(a), k bódhi(u), o bódhi(u), s bódhi(om),
tá buddhih, od tej buddhi(e), k buddhi(i), s buddhi(ou).
V prípade, že nemôžeme zistiť, akú skutočnú podobu má slovo v nominatíve singuláru a akého je rodu, dá sa použiť aj v neúplnom kmeňovom tvare, ale vhodné by bolo označiť jeho neukončenosť spojovníkom a neskloňovať ho: jóga-, Méru-.
Prídavné mená je najvhodnejšie tvoriť pripojením slovenských prípon (-ový, -ský) na kmeň (s automatickým vynechaním -a- pri a-kmeňoch): mantrah — mantrový. Adjektíva od pomenovaní filozofických smerov (jógah, théravádó) sa zvyčajne tvoria nie priamo z týchto slov, ale z ich činiteľských odvodenín na –í (jógí = ten, kto sa zaoberá jógom, théravádí = príslušník théraváda) pripojením prípony -ský na kmeň týchto slov: jóginský, théravádinský. Rovnako však môže byť aj jógový (týkajúci sa jóga) / jogový (týkajúci sa jogy ako moderného smeru populárneho na západe, pozri nižšie) a théravádový.
Pri slovekarma by som rád upozornil na nevhodnosť adjektíva karmic, utvoreného v angličtine, pretože prípona -ic by mala nasledovať za úplným tvarom kmeňa karman-: karmanic. (Je to podobné, ako keby v slovenčine od substantíva bremä/od bremena bolo adjektívum tvorené odseknutím kmeňovej prípoony –en-: *bremový/bremný namiesto bremenový/bremenný.) V slovenčine oveľa vhodnejšia je podoba karmanový, utvorená pripojením domácej slovotvornej prípony na úplný sanskrtský kmeň. Podobne by príponu -ický mohla nahradiť prípona -ový v slove tantrový.
K pravopisu staroindických slov treba dodať a osobitne zdôrazniť, že v slovenčine sa slovo buddhah (a od neho odvodené slová) často píšenesprávne s jedným d. V takej podobe (Budhah) však ide o iné slovo - znamená planétu Merkúr. Preto je potrebné, aby sa aj u nás slovo buddhizmus písalo patrične s dvojitým dd. Zakladateľ buddhizmu totiž nebol prezývaný „planéta Merkúr“ (Budhah), ale „Prebudený“ (Buddhah): ide tu o trpné príčastie od slovesa budhjaté (= budí sa), odvodené slovotvornou príponou -tah, rovnako ako v latinčine scrīp-tus, v slovenčine vza-tý. Koreň budh- a prípona -tah splynuli do podoby buddhah. Je teda zrejmé, že písanie dvojitého dd má nielen významové, ale aj gramatické opodstatnenie.
Oficiálny prepis sanskrtu a páli používa niektoré písmená v inej zvukovej hodnote, ako má slovenčina, a preto pri umiestňovaní slov v slovenskom texte prepisujeme:
C ako č,
CH ako čh,
J ako dž,
JH ako džh,
„N s vlnovkou hore“ ako ň;
Retroflexné „T, TH, D, DH, N s bodkou dole“ sa z technických príčín ťažko odlišujú od zubných t, th, d, dh, n. Pre potreby všeobecných odborných textov ich ani netreba odlišovať, veď retroflexnú výslovnosť aj tak nemožno od slovenského používateľa požadovať. V prípade potreby odlíšenia vyznačujem retroflexnú spoluhlásku veľkým písmenom (napr. nirváNam)
Palatálne ś ako aj retroflexné „S s bodkou dole“ možno prepisovať ako š.
Vodorovný dĺžeň nad samohláskami (tzv.macron) nahrádzame naším šikmým dĺžňom. Nad sanskrtské é a ó sa obyčajne dĺžeň nepíše, lebo tieto dve samohlásky existujú len v dlhej podobe (to značí, že v sanskrte neexistuje krátke e a krátke o; pôvodné indoeurópske krátke e a o totiž v sanskrte splynuli s a do jedinej samohlásky /ә/ prepisovanej písmenom A). Keď však slovenský užívateľ vidí „e“ a „o“ bez dĺžňa, číta ho krátko, takže v slovenskom prepise je potrebné nad každým sanskrtským „e“ a „o“ písať dĺžeň, aby ich Slovák čítal patrične - dlho. Toto však neplatí pre páli, kde sa e a o v polohe pred dvoma a viac spoluhláskami skrátili. Preto v páli nemožno automaticky každé e a o písať s dĺžňom.
Zadopodnebné „N s bodkou hore“ možno bez ujmy nahradiť bežnýmn, pretože sa vyskytuje len pred k, g, pred ktorými sa aj slovenská hláska n automaticky vyslovuje zadopodnebne.
Nazalifikačná hláska, zaznačovaná ako „M dole s bodkou“, zvyčajne neoznačuje plnohodnotnú spoluhlásku /m/, ale vo väčšine fonologického prostredia predstavuje len isté nazálne sfarbenie prechádzajúce do nasledujúcej slabiky. Preto ju v transkripcii treba ponechať len pred pernicami (labiálami) akop, b, m a na konci slova, kým pred nepernými spoluhláskami ako k, g, č, dž, t, d, j, r, l, h, š, s, v by ju bolo vhodnejšie zapisovať ako N (napr. ahinsá, nie ahimsá).
S veľkým začiatočným písmenom navrhujeme písať slová, predstavujúce základné buddhistické hodnoty: Buddhah (ako historický zakladateľ buddhizmu, na rozdiel od početných mahájánových buddhov), Dharmah (Buddhov Zákon — učenie) a Sanghah (doslova „zhromaždenie" — názov komunity mníchov). Podobne slová ako Bódhi (Prebudenie), ak sa týkajú života historického Buddha, nie všeobecne. Na druhej strane zasa upozorňujem na nepotrebnosť mnohých veľkých iniciál, ktoré prenikajú z angličtiny, kde sú pravidlá písania veľkých iniciál iné než v slovenčine. Ide napr. o názvy náboženských smerov, období apod. - netreba ich písať veľkým písmenom rovnako ako slovákatolicizmus, islám, starovek či renesancia.
Podoba slovajógah ako „joga“, skloňovaná podľa vzoru žena, je už natoľko zaužívaná, že poukazovať na jej pôvodné znenie sa zdá násilné. Ak však slovo joga pomenúva obyčajne dosť skreslený a oklieštený pohľad na tento indický nábožensko-filozoficko-cvičný smer, pôvodná sanskrtská podoba jógah by sa mohla používať vo svojom pravom a pôvodnom význame – „úsilie o spojenie svojho individuálneho átmanu s vesmírnym brahmanom prostredníctvom vypracovaného systému psychických a fyzických cvičení“. Tento indoeurópsky koreň s významom „spojenie, spriahnutie“ sa nachádza aj v slovách iných jazykov – napr. české jho a ruské ígo (starosloviensky jьgo z *jug-om), latinizmy kon-jug-ácia, kon-junk-cia.
Takisto je problém s a-kmeňmi a n-kmeňmi, ktoré vďaka svojej kmeňovej podobe na –a sa u nás vžili v ženskom rode (tá nirvána, tá karma), prípadne (u označení a mien mužov) podľa vzoruhrdina (ten Buddha, od Buddhu, ten Brahma, od Brahmu). V tomto prípade ponechávame rozhodnutie na uvážení autorov a redaktorov. V každom prípade však navrhované skloňovanie odporúčame pre neologizmy a ešte nezaužívané výrazy.
Na záver pripájam zoznam úplných sanskrtských či pálijských podôb najbežnejších indických slov. Keďže väčšina z nich je sanskrtská, nijako ich neoznačujeme, kým slová pálijské označujeme slovom páli a udávame ich sanskrtský (skt) ekvivalent, ak existuje.
abhidhammó m (páli; skt abhidharmah) = théravádinská filozofia: z abhidhamma
ahinsá ž = neubližovanie: od ahinsy, k ahinse
Amitábhabuddhah m = buddhistické božstvo: od Amitábhabuddha
anátmá m = non-ego, nie ja: od anátmanu, k anátmanu, v anátmane
anattá m (páli; skt anátmá) = non-ego, nie ja: od anattanu, v anattane
aniččatá ž (páli; skt. anitjatá) = nestálosť: od aniččaty
anitjatá ž = nestálosť: od anitjaty, k anitjate
arahá m (páli; skt. arhá) = vysoký mníšsky titul: od arahanta, k arahantovi, tí arahanti, od arahantov
Ašókah m = vlastné meno: od Ašóka, Ašókovi
attá m (páli; skt. átmá) = vlastné ja, svoje sa, duša: od attanu, k attanu, v attane
Avalókitéšvarah m = meno jedného bódhisattva: od Avalókitéšvara
áranjakam s = lesné (literárny druh): od áranjaka, k áranjaku, tie áranjaká, od tých áranjak
árámah m = háj: z áráma, tie árámy, z árámov
ásanam s = sed, sedadlo: od ásana, k ásanu, tie ásaná
ášramah m = pustovňa: z ášramu, tie ášramy, z ášramov
átmá m = vlastné ja, svoje sa, duša: od átmanu, k átmanu, v átmane
Bhagavadgítá ž = literárne dielo: od Bhagavadgíty
bhikkhu m (páli; skt. bhikšuh) = buddhistický mních: od bhikkhua
bódhi s = prebudenie: od bódhi(a), k bódhi(u)
bódhih m = „strom Prebudenia" — figovník posvätný (Ficus religiosa): od bódhia, k bódhiu, pod bódhiom. Pozri aj pippalah.
bódhisattó m (páli; skt. bódhisattvah) = „ktorého podstatou je prebudenie“ - bytosť spejúca k bódhi: od bódhisatta, k bódhisattovi
bódhisattvah m = „ktorého podstatou je prebudenie“ - bytosť spejúca k bódhi: od bódhisattva, k bódhisattvovi
brahma s = vesmírny duch: od brahmana, k brahmanu, v brahmane
Brahmá m = „brahma" v perzonifikovanom maskulinizovanom tvare, boh Brahmá: od Brahmana, k Brahmanovi, v Brahmanovi
bráhmanah m = „duchovný“ - kňaz: od bráhmana, k bráhmanovi
bráhmanam s = „duchovné“, často v pluráli: tie bráhmaná – literárny žáner: od bráhmana, k bráhmanu, tie bráhmaná, od tých bráhman
Buddhah m = „Prebudený" (nesprávne „Osvietený") — prezývka zakladateľa buddhizmu: od Buddha
buddhah m = prebudený — bytosť, ktorá dosiahla rovnakú vývojovú úroveň ako Buddhah: od buddha, tí buddhovia
buddhih ž = myslenie, inteligencia: od buddhi(e), k buddhi(i)
čaitjah m = mohyla: z čaitja, k čaitju, v čaitji, tie čaitje, z čaitjov
čétijó m (páli; skt. čaitjah) = mohyla: z čétija, k čétiju, v čétiji, tie čétije, z čétijov
dévah m = boh, kráľ: od déva, k dévovi, tí dévi/dévovia
déví ž = bohyňa, kráľovná: od dévje, k dévji, tie dévje, alebo nesklonné
dhammó m (páli; skt. dharmah) = podstata, zákon, Buddhovo učenie; (v abhidhamme) jav, „atóm“ živej bytosti: od dhamma, k dhammu, v dhamme, tie dhammy, od tých dhammov
dharmah m = podstata, zákon, Buddhovo učenie; (v abhidhamme) jav, „atóm“ živej bytosti: od dharma, k dharmu, v dharme, tie dharmy, od tých dharmov
dhjánam s = meditačný ponor: od dhjána, k dhjánu, v dhjáne, tie dhjána, od tých dhján
duhkham s = trápenie (menej správne: utrpenie): od duhkha, k duhkhu, v duhkhu
dukkham s (páli; skt. duhkham) = trápenie: od dukkha, k dukkhu, v dukkhu
Džambudvípah m = odveký názov pre Indiu: z Džambudvípa
džátakam s = „zrodenie" (buddhistický literárny žáner): od džátaka, k džátaku, v džátaku, tie džátaká, od tých džátak, k džátakam
džhánam s (páli; skt. dhjánam) = meditačný ponor: od džhána, k džhánu, v džháne, tie džhána, od tých džhán
džňánam s = znalosť, poznanie: od džňána, k džňánu, v džňáne
Gajá ž = meno mesta: od Gaje, ku Gaji, v Gaji
garbhah m = maternica, lono: z garbha, v garbhe
Gautamah m = priezvisko zakladateľa buddhizmu: od Gautama
gítá ž = spev, náuka, (s veľkým písmenom) skratka od Bhagavadgítá: od gíty, ku gíte
Gótamó m (páli; skt. Gautamah) = priezvisko zakladateľa buddhizmu: od Gótama
guruh m = ťažký, „(veľa)vážený“ (úctivý titul pre učiteľa): od gurua
hathajógah m = druh jóga: od hathajóga, k hathajógu, v hathajógu, s hathajógom
hathajógí m = ten, kto sa zaoberá hathajógom: od hathajógina
Himálajah m = názov pohoria (z hima-álajah=sídlo snehu): z Himálaja, k Himálaju, v Himálaji
hínajánam s = „podradná cesta" (hanlivá prezývka južného buddhistického smeru théravádó zo strany severných škôl. Pozri théravádó): od hínajána, k hínajánu, v hínajáne, s hínajánom
Indrah m = meno boha: od Indra, k Indrovi, vidím Indra
Jadžurvédah m = názov jedného z védov: od Jadžurvéda, k Jadžurvédu, v Jadžurvéde
jógah m = „spojenie"(meditačné cvičenie): od jóga, k jógu, v jógu, s jógom
jógí m = ten, kto sa zaoberá jógom: od jógina, k jóginovi
kalpah m = vesmírne obdobie: od kalpa, ku kalpu, v kalpe
karma s = konanie, zákon činov a ich následkov: od karmana, ku karmanu, v karmane
karmanový = adjektívum od slova karma
karmajógah m = druh jóga: od karmajóga, ku karmajógu
Kapilavastu s = miestne meno: z Kapilavastu, ku Kapilavastu, v Kapilavastu, za Kapilavastuom
Kapilavatthu s = (pálijská podoba mena Kapilavastu)
Kálidásah m = meno básnika: od Kálidása, ku Kálidásovi
krijájógah m = druh joga: od krijájóga, ku krijájógu
Kršnah m = meno boha: od Kršna, ku Kršnovi, vidím Kršna
Kumáradžívah m = osobné meno: od Kumáradžíva, Kumáradžívovi
lingam s = falický symbol: od linga, k lingu, tie lingá
Mahábháratam s = „Veľké Bháratovské" (literárne dielo): od Mahábhárata, k Mahábháratu, v Mahábhárate
mahájánam s = „veľká cesta" (severný buddhistický smer): od mahájána, k mahájánu, v mahájáne, s mahájánom
mahárádžah m = veľkráľ: od mahárádža, k mahárádžovi
Maitréjah m = meno bódhisattva: od Maitréja, k Maitréjovi, vidím Maitréja
Májá ž = meno Siddhárthovej matky: od Máje, k Máji
manah s = myšlienky, myseľ: od manasa, k manasu, v manase
mantram s = zaklínadlo, pieseň: od mantra, k mantru, v mantre, tie mantrá, od tých mantier (môže byť aj maskulínum: ten mantrah)
Méruh m = meno mýtického vrchu uprostred sveta: od Méru, k Méru, vidím Méruh, o Méru, za Méruom
Mettéjó m = pálijská podoba mena Maitréjah: od Mettéja
munih m = askéta, pustovník: od muniho, k munimu, s munim
náma s = meno: od námana, k námanu, v námane, tie námaná, od tých náman
námarúpam s = „meno-a-tvar", konkrétna živá bytosť: od námarúpa, k námarúpu, v námarúpe
nibbánam s = (pálijská podoba slova nirvánam) „vyvanutie", „sfúknutosť“ (konečný cieľ buddhizmu): od nibbána, k nibbánu, v nibbáne, s nibbánom
nirvánam s = „vyvanutie", „sfúknutosť“ (konečný cieľ buddhizmu): od nirvána, k nirvánu, v nirváne, s nirvánom
pabbaddžá ž (páli; skt. parivrádžjá) = „odídenie" (vstup do buddhistického kláštora): od pabbaddže, k pabbaddži, v pabbaddži
panditah m = mudrc: od pandita, vidím pandita, panditi
paňňá ž (páli; skt. pradžňá) = múdrosť: od paňňe, k paňňi, s paňňou
parivrádžjá ž = „odídenie"(vstup do buddhistického kláštora): od parivrádžje, k parivrádžji, v parivrádžji
Pátná ž = meno mesta: z Pátny, k Pátne, v Pátne
pippalah m = figovník posvätný (Ficus religiosa): od pippala, k pippalu, pod pippalom. Tiež prezývanýbódhih ako „strom prebudenia“.
pradžňá ž = múdrosť: od pradžne, k pradžni, s pradžňou
púdžá ž = sviatok v deň splnu: od púdže, k púdži, v púdži, tie púdže, od tých púdž
puránam s = literárny žáner: od purána, k puránu, v puráne, tie purána, od tých purán
purušah m = človek, duša: od puruša, k purušu, v puruši, tie puruše, od tých purušov
rádžá m = kráľ: od rádžana, k rádžanovi, s rádžanom
Rádžagrham s = meno mesta: z Rádžagrha, k Rádžagrhu, v Rádžagrhu
rádžajógah m = druh jóga: od rádžajóga, k rádžajógu, v rádžajógu, s rádžajógom
Rámah m = osobné meno: od Ráma, vidím Ráma
Rámájanam s = „Rámovské" (literárne dielo): od Rámájana, k Rámájanu, v Rámájane, s Rámájanom
Rgvédah (výslovnosť trojslabičná: r-gvé-dah) m = meno prvého z védov: od Rgvéda, k Rgvédu, v Rgvéde, s Rgvédom
rših (výslovnosť dvojslabičná: r-ših) m = žrec: od ršiho, k ršimu, s ršim
rtvik (výslovnosť dvojslabičná: r-tvik) m = obetný kňaz, obetník: od rtvidža, rtvidžovi, rtvidži/rtvidžovia, od rtvidžov
rúpam s = podoba, tvar, hmotné telo; socha: od rúpa, k rúpu, v rúpe, s rúpom, tie rúpa, od tých rúp
saddhá ž (páli; skt. šraddhá) = dôvera (v Buddhovo učenie): zo saddhy
samádhi m (páli) = pozri samádhih
samádhih m = sústredenosť: od samádhi(a), k samádhi(u), v samádhi(u), so samádhi(om)
sámanéró m (páli; skt. šrámanérah) = buddhistický novic: od sámanéra, sámanérovi, tí sámanéri
sanhitá ž = zbierka: od sanhity, k sanhite, v sanhite
Sanghah m = „Zhromaždenie" (názov spoločenstva buddhistických mníchov): od Sangha, k Sanghu, v Sanghu, so Sanghom
sanghárámah m = buddhistický kláštor: zo sanghárámu, k sanghárámu, v sangháráme, sanghárámy, od sanghárámov
Sanghó m = (pálijská podoba slova Sanghah): od Sangha
sankháró m (páli; skt. sanskárah) = zložka osobnosti vytvárajúca povahu človeka. Obyčajne v pluráli (sankhárá): sankháry, od sankhárov, k sankhárom
sansárah m = kolobeh znovuzrodení: od sansára, k sansáru, v sansáre, so sansárom
sansáró m = (pálijská podoba slova sansárah): od sansára
sanskrtam s = sanskrtský jazyk, v hindskej podobesanskrit
satjam s = pravda: od satja, k satju, v satji (vzor srdce)
Siddhárthah m = osobné meno zakladateľa buddhizmu: od Siddhártha
Siddhatthó m = pálijská podoba mena Siddhárthah: od Siddhattha
sílam s (páli; skt. šílam) = mravnosť: od síla, k sílu, v síle
Sindhuh m = rieka Indus: od Sindhu, k Sindhu, pri Sindhu, za Sindhuom
Sítá ž = osobné meno: od Síty, k Síte
smrtih ž = spomienka (literárny žáner): od smrtie, k smrtii, v smrtii, tie smrtie, od tých smrtií
sómah m = opojná šťava: od sóma, k sómu, v sóme, so sómom
stúpah m = mohyla (kamenná pagoda s relikviou): od stúpa, k stúpu, v stúpe, stúpy, od stúpov
suttam s = (pálijská podoba skt. slova sútram): od sutta, k suttu, tie suttá, od tých sutt
Suddhódanó m (páli; skt. Šuddhódanah) = meno Siddhatthovho otca: od Suddhódana
sútram s = niť; spis; literárny žáner - zápis Buddhových kázní: od sútra, k sútru, v sútre, tie sútra, od tých sútier
svámí m = pán: od svámina, sváminovi, tí svámini, od sváminov
Šákjamunih m = „mudrc z (rodu) Šákjovcov", prezývka zakladateľa buddhizmu: od Šákjamuniho
šástram s = pojednanie: od šástra, k šástru, v šástre, tie šástra, od tých šástier, v šástrach
šikharah m = veža: od šikhara, tie šikhary, od tých šikharov
šílam s = mravnosť: od šila, k šílu, v šíle
Šivah m = meno boha: od Šiva, k Šivovi
šraddhá ž = dôvera (v Buddhovo učenie): od šraddhy, k šraddhe, v šraddhe
šrámanérah m = buddhistický novic (páli: sámanéró): od šrámanéra, šrámanérovi, tí šrámanéri
Šuddhódanah m = meno Siddhárthovho otca (páli: Suddhódanó): od Šuddhódana
tanhá ž (páli; skt. tršná) = smäd; buddh. označenie ničivej túžby: od tanhy, k tanhe, v tanhe
tantram s = dielo; kapitola: od tantra, tie tantrá, od tých tantier, v tantrách
théravádí m (páli) = príslušník théraváda: od théravádina, tí théravádini, od théravádinov
théravádó m (páli) = južný buddhistický smer (pozri hínajánam): od théraváda, k théravádu, v théraváde, s théravádom
théró m (páli) = starší mních: od théra, tí théri, od thérov
Tipitakam s (páli; skt. Tripitakam) = „Trojkôš" (kánon buddhistických spisov): od Tipitaka, k Tipitaku, v Tipitaku, s Tipitakom
Tripitakam s = (sanskrtská verzia slova Tipitakam)
tršná ž = smäd; buddh. označenie ničivej túžby: od tršny, k tršne, v tršne
upanišat ž = „zosadnutie“ - literárny druh: od upanišady, k upanišade, tie upanišady, z tých upanišad
upósatthó m (páli) = deň pred niektorou zo štyroch fáz Mesiaca: od upósattha, v upósatthu, tie upósatthy, od upósatthov
vadžrah m = niečo veľmi tvrdé, diamant, blesk; hromotĺk boha Indru; žezlo popredných buddh. mníchov: z vadžra, k vadžru, vo vadžre, tie vadžry, od vadžrov
Vaišákhapúdžá ž = hlavný buddhistický sviatok v deň májového splnu: z Vaišákhapúdže, k Vaišákhapúdži
vassá m pl (páli) = dažde, obdobie dažďov (plurál od vassó = dážď). Najlepšie v opisných podobách: obdobie dažďov vassá, vassové obdobie, prípadne počas vassov
védah m = vedomosť, označenie najstarších spisov indickej literatúry: od véda, k védu, vo véde, s védom, tie védy, od tých védov
védántah m = filozofický smer: z védánta, k védántu, vo védánte
Vésákhapúdžá ž = (pálijská podoba od Vaišákhapúdžá)
vihárah m = „príbytok“ – označenie budd. kláštora: z vihára, k viháru, vo viháre, tie viháry, od vihárov
vinajó m (páli; skt. vinajah) = disciplína: z vinaja, k vinaju, vo vinaji
Višnuh m = meno boha: od Višnua, k Višnuovi, s Višnuom
TAMILČINA
Na dôvažok ešte doplňme, že výraznú koncovku –am majú aj mnohé tamilské slová či zemepisné názvy. Zhodou okolností je táto koncovka tiež nominatívom stredného rodu, podobne ako u sanskrtských a-kmeňov. Táto koncovka sa v iných pádoch môže striedať s kmeňovým –tt-, to by však skloňovanie v slovenčine príliš komplikovalo a najpraktickejším riešením pri slovenských prepisoch je túto koncovku pri nepriamych pádoch tiež vypúšťať, podobne ako pri obdobných sanskrtských či pálijských slovách.
Literatúra
COULSON, Michael. 1992.Sanskrit. London: Hodder & Stoughton.
DAVIDS, T.W. Rhys and William STEDE 1921 (repr. 1949) The Pali-English Dictionary. Part I (A) London: The Pali Text Society.
MONIER-WILLIAMS, Monier 1899 (1994 edition)Sanskrit-English Dictionary. Oxford: Clarendon Press.
