Taliansky výraz GNOCCHI je množné číslo od slova GNOCCO [ňokko], čo znamená haluška, knedlička. Z tohto slova pochádza aj české “nok”, a z neho zasa slávna scéna z Pelíškov :-)
Dosť na tom, slovo “ňokko” má množné číslo “ňokki”, a to sa v talianskom pravopise píše GNOCCHI. To H tam je kvôli “stvrdeniu”: práve naopak ako v angličtine, kde sa písmeno H využíva na zmäkčenie (SH je š, CH je č), tak v taliančine sa H využíva vlastne ako taký “tvrdeň”. Keďže písmeno C pred I sa automaticky zmäkčuje na [č] (CI [či], CIA=[ča], CCIA [čča]), tak aby sa vyjadrilo, že sa C nezmäkčuje, ale ostáva “tvrdým” k, píše sa za ním H: CHI [ki]. Tento princíp v talianskom pravopise platí aj u iných zmäkčujúcich sa spoluhlások, napr. GI = [dži], ale GHI = [gi]. Podobne FUNGHI (=huby) ako plurál od FUNGO sa vyslovuje [fungi], nie [fundži].
Takže, nijaké “gnoči”, ale “ňokki”, páni šéfkuchári!
