Talianske slovo PASTA (vyslovované [pásta]) znamená cestoviny. Nie je to plurál ako naše slovocestoviny, je to feminínum v singuláre – proste “la pasta” čiže “tá pásta”.
Konkrétne druhy cestovín (pásty) sa už označujú plurálom, podobne ako v slovenčine. U nás mámehalušky a rozličné slíže (ktoré slovenčina presne definuje na základe spôsobu, akým sa vyrábajú – šúľance, melence, rezance...), v taliančine zasa majú spaghetti (plurál od spaghetto), lasagne (plurál od lasagna), farfalle (plurál od farfalla), penne (plurál od penna) atď – definované zasa na základe ich tvaru. Sú Taliani, ktorí musia mať pástu každý deň v týždni – konkrétne otec mojej kamarátky od Neapola – takže nečudo, že povymýšľali toľko rozličných tvarov, ktoré, hoci z toho istého cesta, chutia inak podľa toho, akého sú tvaru. Takisto musia preto mať širokú škálu omáčok salsa a sugo, aby mohli pokryť každodenný jedálniček čo najrozmanitejšou škálou jedál z pásty.
Je očividné, že talianskepasta a slovenské pasta majú rovnaký pôvod. Podľa čerstvo vydaného Stručného etymologického slovníka slovenského jazyka (2015) od nášho polyglota Ľubora Králika, pochádza naše slovo pasta priamo z taliančiny, tá ho má z neskorej latinčiny, kam preniklo toto slovo z gréčtiny, v ktorej παστά znamenalo “druh obilnej kaše” (Králik s. 425). Z latinského pasta pochádza aj francúzske pâte = cesto, a jeho odvodeniny (pâté = paštéta apod.). Francúzske pâtisserie je bratrancom talianskeho pasticceria a obe znamenajú cukráreň, takže zákusky sa tiež označujú pojmom pre “cesto”, podobne ako poľské “ciastka”.
Slovopasta vo význame “cestoviny” si na Slovensko prinášajú poväčšinou ľudia, ktorí pobudli dlhšiu dobu v Anglicku – bývalej zemi vysnívanej pre slovenskú pracovnú emigráciu... A tu vznikol problém:
Angličania prijali talianske slovopasta spolu s obľubou talianskej kuchyne po celom svete. A hoci v spisovnej angličtine (tzv. RP – received pronunciation, tj. výslovnosť kráľovnej a vyšších kruhov, ktorú my máme uvádzanú v našich učebniciach) sa toto slovo vyslovuje rovnako ako v taliančine - [pásta]. V posledných desaťročiach však v južnom Anglicku získava prevahu severoanglický výslovnostný štandard, ktorý do Londýna priniesli prisťahovalci za prácou z anglického severu: jeho hlavnou črtou je, že príslovečné anglické [æ] sa vyslovuje ako [a] (“lack” znie takmer ako naše “lak”), a taktiež, že RP dlhé [α:] (v slovách ako dance, last, plant..., v americkej angličtine sa vyslovujú s dlhým [æ:], odtiaľ naše “déns”) sa tiež vyslovuje ako krátke [a]. Takže aj slovo pasta sa v dnešnej bežnej južnej angličtine vyslovuje s krátkym [a]. No a práve túto modernú anglickú výslovnosť [pasta] talianskeho slova pasta [pásta] si priniesli Slováci z Anglicka, a u nás sa udomácňuje ako módne “cudzie” označenie populárnych talianskych cestovín, prípadne aj priamo jedál z nich vyrobených (“mali sme na obed nejakú pastu”).
Z hľadiska efektívneho fungovania jazyka by však bolo vhodné, aby sme nové talianske slovo prijali v pôvodnej talianskej výslovnosti [pásta], a aby sme ho tak aj písali – “pásta” – v záujme jasného a jednoznačného odlíšenia od slovapasta vo význame “polotuhá látka na čistenie, roztieranie ap.” (Králik s. 425).
Takže keď niekto povie “dal som si pastu”, budeme vedieť, že si dal nejakú polotuhú látku na roztieranie, kým výrok “dal som si pástu” bude jasne signalizovať, že si dal cestoviny à l´italienne.
