Základný problém neefektivity je v komplikovanosti systému a príliš veľkému počtu subjektov výberu. Zamestnávateľ totiž pri výplate mzdy ju musí najprv veľmi náročným spôsobom rozúčtovať a následne poslať financie nielen na účet zamestnanca, ale aj na účty Sociálnej poisťovne, zdravotnej poisťovne (máme ich 3) a daňového úradu. Každej inštitúcii samozrejme musí zaslať výkazy, ktoré na „druhej" strane niekto študuje, vyhodnocuje a v prípade neplatenia nastupujú oddelenia vymáhačov. Absurdnosťou je, že keď vznikne nedoplatok na odvodoch a dani u firmy z troma zamestnancami (každý je poistený v inej poisťovni a majú mzdu po 400 eur), na firmu sa vrhne 5 „štátnych" vymáhačov, ktorí od nej budú chcieť spolu 600 eur.
Predstavme si však zamestnávateľov bez mzdových účtovníčok, ktoré chodia pravidelne na školenia o nových zákonoch a bez drahých mzdových softvérov, ktoré každoročne treba za poplatok aktualizovať. Bez výkazov a hlásení sociálnej a zdravotným poisťovniam, daňovému úradu. Bez stresu z drobných nedoplatkov, kvôli ktorým dajú drobných živnostníkov na čiernu listinu s „profi tunelármi". Predstavme si iba zamestnávateľa, ktorý dáva jeden hromadný príkaz na úhradu miezd a jeden krát stlačí klávesnicu „enter". A má mesiac pokoj.
Takéto riešenie by sme mohli nazvať „super odvod". Jeho výška by bola stanovená v percentách, ktoré pri súčasne platnej legislatíve sú v rozmedzí 36-46 % u väčšiny zamestnancov (viď tabuľka).
Sadzby „Super odvodu" podľa súčasne platnej legislatívy
"Super hrubá mzda" (v eur, náklady zamestnávateľa) | 475,89 | 1081,60 | 1622,40 | 2704,00 |
Hrubá mzda (v eur, podľa súčasného zákona) | 352 | 800 | 1200 | 2000 |
Čistá mzda (v eur, podľa súčasného zákona) | 304,84 | 621,39 | 901,98 | 1459,28 |
"Super odvod" (v eur, návrh) | 171,05 | 460,21 | 720,42 | 1244,72 |
"Super odvod" (v %, návrh) | 36% | 43% | 44% | 46% |
Výber tohto odvodu a jeho „rozúčtovanie" spomínaným piatim inštitúciám by zabezpečovala finančná správa cez svoj centrálny softvér a jednotliví príjemcovia (zdravotné poisťovne, sociálna poisťovňa a daňový úrad) by iba každý mesiac prijali na svoj účet alikvótnu časť.
Revolučnou zmenou (v zmysle nadpisu „kde leží miliarda eur") by mohol byť výber tohto „super odvodu" formou zrážkovej dane, tak ako ju poznáme pri zdaňovaní úrokov na bankových účtoch. Zamestnávatelia by tak posielali celú super hrubú mzdu zamestnancovi na účet a banka by zrážkovou daňou odviedla „super odvod" na účet finančnej správy. Štát by takto vyriešil problémy s nepoctivými podnikateľmi - dlžníkmi spomínaných verejných inštitúcií. Trh by sa očistil o špekulantov a neefektívne firmy a celkovo by sa tým zlepšila platobná schopnosť v ekonomike. Spomínaná miliarda by už nevznikla, lebo keď zamestnanec nedostane mzdu za svoju prácu, nenastúpi do práce a firma okamžite končí.
