Ivan Sedliacik
Projekt EAGLE: Keď sa digitálne zručnosti stretávajú s reálnymi potrebami firiem
Blockchain, Web3, digitálne tokeny, tokenizácia, decentralizované financie.
Assistant Professor | Finance & Blockchain | Matej Bel University linkedin.com/in/ivan-sedliačik-7009a11b7 Zoznam autorových rubrík: Súkromné, Nezaradené

Blockchain, Web3, digitálne tokeny, tokenizácia, decentralizované financie.

Ako súvisia naše potreby s konkurenciou? Prečo je konkurencia medzi podnikateľmi žiadúca? Ako to všetko kazí monopolné násilie štátu?

Dôchodkové poistenie v Sociálnej poisťovni by malo byť dobrovoľné. Kedy, kto, za akých podmienok bude môcť vystúpiť z prvého aj druhého piliera je ešte otázne.

Maďarská vláda v roku 2011 poskytla Nokii investičný stimul vo výške 12,2 mil. USD na vytvorenie 224 nových miest. Tento týždeň sa Nokia rozhodla, že zruší svoju maďarskú fabriku v Komárome, kde pracuje 1800 ľudí, z toho 700 zo Slovenska. Kdepak asi udělali soudruzi chybu?

Duslo a.s., Šaľa zrejme dostane daňovú úľavu vo výške 58 mil. eur, na ktorú sa podľa prepočtov INESS „poskladá“ 40 577 daňovníkov – podnikov, ktoré platia dane. Prečo vláda zachraňuje 800 miest neefektívneho podniku a zároveň tým ohrozuje minimálne 41 tisíc pracovných miest v prosperujúcich podnikoch? A prečo je vlastne Duslo neefektívne? Odpovede sa núkajú dve. Prvou sú politické motívy (strihanie pások) v spojení s teóriou záujmových skupín. Druhou odpoveďou je nepoznanie (alebo nechcenie poznania) fungovania základných ekonomických procesov.

Dnes pred úradom BBSK hrali dvaja muzikanti. Boli z etnika, ktoré pán župan nemá veľmi v obľube. Priamo pod oknami kancelárie dali jemu, ale aj iným politikom inšpiráciu, ako by sa mohli riešiť socioekonomické problémy nielen tohto etnika...

Jesť musíme všetci. Od novorodenca až po dôchodcu. Úžitok z nášho jedenia má však okrem nás aj štátny rozpočet v podobe 20% DPH na potraviny. Každý šiesty obed teda nedobrovoľne platíme ministrovi financií, ktorý potom z výnosu dane vracia späť väčšine z nás sociálne dávky vo forme prídavkov na deti, vianočných dôchodkov a pod. Vďaka jeho „štedrosti" si potom môžeme dovoliť kúpiť tieto o 20% predražené potraviny...

Dotačná politika štátu a samosprávy je chorá. Z našich daní sa financujú tzv. výkony vo verejnom záujme v prímestskej autobusovej doprave. Kvôli zle nastaveným pravidlám samosprávy a zmluvných prepravcov môže byť na niektorých linkách paradoxne lacnejší taxík ako autobus. Pozrite si príklad.

Vysoké daňové sadzby motivujú firmy a spotrebiteľov hľadať „kreatívne riešenia", ak nie dokonca podvádzať. Presúvajú ekonomickú aktivitu do šedej ekonomiky a zisky firiem do krajín s nižšími sadzbami. Úžitok z ekonomickej aktivity na Slovensku majú teda nielen obyvatelia Slovenska, ale aj Holandska, USA a Cypru, kde sú pravidlá nastavené férovejšie. Vysoké daňové sadzby v konečnom dôsledku neznamenajú vyšší výber daní. Naopak, ten je mnohokrát nižší a vysoké sadzby iba deformujú konkurenčné prostredie a správanie spotrebiteľov. Mnoho ekonomických subjektov sa riadi heslom zo socializmu: „kto nekradne, okráda svoju rodinu".

Prvé kolo prezidentských volieb potvrdilo trend, že ľudia už absolútne neveria „závislým" kandidátom politických strán a preferujú nezávislých. Osem odvážnych kandidátov na čele s Kiskom s jasnou prevahou prevalcovali tých, ktorí mali „bumažku" z politbyra (63 percent k 37 percentám). Je načase zmeniť volebné zákony a dostať nezávislých kandidátov aj do slovenského parlamentu.

... v súvahách jednej sociálnej a troch zdravotných poisťovní. Presne toľko peňazí im totiž dĺžia ich neplatiči na výbere poistného. Odzrkadľuje to neschopnosť štátu byť efektívny vo svojich bazálnych funkciách - systéme výberu odvodov a daní z príjmov FO. Miliarda eur by mohla znížiť verejný dlh Slovenska o 2,5% a ušetriť 33 mil. eur ročne na úrokoch. Ako tú miliardu získať?

Elektronické mýto oslabuje konkurencieschopnosť slovenských podnikov a znižuje kúpyschopný dopyt slovenských domácností. Čistý výnos tejto dane za štyri roky prevádzky je na úrovni škandalóznych 29 %. V praxi to znamená, že z vybraných 610 miliónov eur skončilo 433 miliónov v súkromných rukách prevádzkovateľa elektronického systému a iba 177 miliónov eur na účte štátu. Podniky a obyvateľstvo sa tak skladá na veľmi výnosný biznis, z ktorého nemajú skoro žiadny úžitok.

Slovensko má momentálne 13 ministerstiev. Dovolím si predpovedať, že čoskoro k nim pribudne ďalšie - Ministerstvo štátneho dlhu SR. Jeho rozpočet bude veľkorysý a každoročne sa bude navyšovať. Bude patriť k tzv. silovým rezortom, keďže už tento rok (zatiaľ virtuálne) spravuje 1,3 mld. eur, čo je takmer desatina príjmov štátneho rozpočtu. Áno, v roku 2013 dáme každé desiate euro na splátku úrokov štátneho dlhu.

Slovensko bezhlavo kopíruje všetko čo prinesie západný vietor. Prišla k nám teda aj fotovoltická revolúcia. Nalákali sme investorov na štedré dotačné schémy, zaručujúce výkupy elektriny na 15 rokov. Úradník "vševedko" však určil výkupnú cenu ďaleko vyššiu ako trhovú a preto sme zrazu začali platiť jednu z najvyšších spotrebiteľkých cien za elektrinu v Európe. Preto dnes vláda plánuje zaviesť akýsi odvod (daň), ktorý tieto ceny zníži. Čistá schizofrénia!

Inovácie sú kľúčom k úspechu každej spoločnosti. Určujú mieru našej konkurencieschopnosti, zvyšujú produktivitu, vytvárajú pracovné miesta, najmä tie lepšie platené. Na Slovensku však máme nízke mzdy a vysokú nezamestnanosť. Prečo teda zaostávame v inováciách za inými krajinami?

Základná téza znie: Štát hodnoty nevytvára, iba prerozdeľuje. Hodnoty sú tvorené podnikateľmi, ktorí odvádzajú dane. Z týchto daní potom môže fungovať štát a poskytovať verejné služby, ktoré sú pre spoločnosť potrebné. To isté platí pre zamestnanosť. Pracovné miesta vytvára podnikateľ, nie štát. Zamestnanosť vo verejnom sektore je len odvodenou zamestnanosťou, ktorá je financovaná z daní. Slovensko však túto tézu vytrvalo ignoruje, čo sa mu v budúcnosti určite vypomstí.

Slovenskej ekonomike sa v poslednom desaťročí relatívne darilo. Relatívne preto, keď ju porovnávame s problematickými krajinami ako Grécko a relatívne tiež preto, keď úspešnosť meriame cez najviac používané meradlo - rast HDP. Keď sa však pozrieme na iné ukazovateľe - nezamestnanosť, vývoj dlhu verejného sektora, štruktúra ekonomiky a jej konkurencieschopnosť, o úspechu už hovoriť nemôžeme. Čo môže nastať, keď prestane Slovenský HDP rásť, prípadne začne dokonca klesať? Môže Slovensko zbankrotovať?

Štát (rozumej SR) je zlý investor a správca čohokoľvek a teda aj finančných aktív. Samozrejme nepíšem o rizikových investíciách, ale o bežných konzervatívnych dôchodkových fondoch. Z tohto dôvodu som začal byť skeptický k tretiemu pilieru (tzv. DDS-ky), po prvotnom nadšení neskôr aj k druhému pilieru (DSS) a nakoniec aj k tradičnému prvému pilieru.