Jednoduché architektonické línie, zeleň, skĺbenie nového so starým, čisto. A socha.Tie môžete stretnúť v DK dosť často. Sú zaujímavé a neotravujú ovzdušie ako u nás. Krajšie ešte prídu.
Toto nie je žiaden skanzen ani múzeum. To je normálna ulica, v takýchto farebných domčekoch sa tam žije. A aj Matej sa zmestil do záberu.
Opäť pohľad na staré a nové. Stále funkčný a používaný „podchod".
Podchod číslo 2. A dve veselé žabky k tomu. Hneď je svet krajší. A zeleň zostáva, aj keď sa postavilo nové. Na to sa u nás kašle!
Pohľad na hlavné námestie smerom k prístavu. Randers nie je priamo na brehu mora, ale dlhý „fjord" zasahuje až do mesta. Takže lode „parkujú" priamo v centre. A samozrejme čo tu nesmie chýbať? Štátne vlajky!
Pohľad na druhú stranu. V konečnom dôsledku to námestie je rovnaké ako u nás. Len my by sme, nemali tie stromy. Proste by zavadzali. Nebolo by na ne peňazí. Nechýbali by nám...To je ozaj škoda! A možno aj tie oranžové lavičky by už u nás boli rozrezané, potrhané, zašpinené, či ukradnuté?! Možno trošku preháňam, ale v konečnom dôsledku len popisujem rozdiely v každodennom živote.
Osobne oranžovú farbu nemusím, ale na týchto zvláštnych „pogumovaných" lavičkách, sme si chvíľu posedeli aj my. A neboli sme sami. Pozadie tvorí žeriav, mohutná socha koňa a zvláštna strecha z plachiet. Mňa zaujali tie stĺpy stoličiek, naukladané pod ňou. Že by večerný koncert?
Nie je kôň ako „kvoň". A nie je panelák ako „panelák". Dánske sídliská som už chválil. Nechcem sa opakovať, ale takýto výhľad z okna, to by som bral. Tí z vás, čo bývate na sídliskách u nás, sa môžete pozrieť von z okna a porovnávať. Prečo sa opakovane k tomu vraciam?! Lebo práve tieto „drobnosti", určujú kvalitu nášho života. Keď každý deň chodíme cez bordel pred vchodom do panelákov, dverami s rozbitými sklami, hnusnými stenami, zašpineným schodiskom či pošpineným výťahom, tak to na nás vplýva. A potom si zvykneme! A vôbec nechápeme, prečo by ten Kulichov kôň nemal stáť na nádvorí hradu. Atď.
Zelené zátišie na konci námestia. Radosť si posedieť. Priamo nad ním sa stavia aj niečo nové, ale s minimálnym zásahom do existujúceho.
Pohľad na dom, v ktorom sídli redakcia miestnych novín. Páčili sa mi tie „klasické" lampy.
Vchod na poštu a nielen to. Opäť dvojica lámp a tiež dvojica vtákov v podobe sochy.
Sľuboval som sochy, nech sa páči. Zaujala ma táto „moderná" pred malou pizériou.....
Nemáte radi moderné sochy, prosím, prichádza klasika. Nó, aj keď nie celkom, ten košík na hlave či misa? Naša „pracujúca" žena by musela vypadať ináč. Socialistický realizmus by toto nedovolil.
Škoda, že som nezisťoval názov sochy. Proste som si vychutnával aj takéto pohľady na námestí Erika Menvedesa. Pre náročnejších som vygooglil aj interaktívnejší pohľad na celé námestie. Cez sériu 44 fotiek sa môžete virtuálne poprechádzať po Randers, pekne spravené!
Prekvapenie! Aspoň pre mňa osobne to bolo, keď som na fasáde modernej budovy objavil túto postavičku. Ide opäť o Erika Menveda, dánskeho kráľa Erica VI. s mečom a listinou v ruke. Randersáci si takto pripomínajú, že im v roku 1302 udelil „mestské práva". Zaujímavosť z dánskej wikipédie hovorí o jeho prezývke „menved", ktorá vznikla spojením "sa mand ved". Údajne ho často používal a znamená „ako muži v...". Druhá možnosť ako vznikla jeho prezývka je menej priaznivá. Opäť čerpám z DK wiki, kde sa píše: „Oveľa zmysluplnejší význam prezývky Menved je: špina, monštrum". Ale na tej fotke vypadá OK, čo poviete?! Ostatne v takom stredoveku to bolo tak. Pre niekoho ste úctyhodným kráľom, keď rozdávate výsady. Pre iných špina, monštrum. A tí druhí ťa nenávidia a skúšajú ťa zabiť. Bolo by zaujímavé akú sochu by spravili tí druhí, keby mali takú možnosť.
Éch, ale som sa riadne zamotal v tej histórii. Oddýchnime si pohľadom na takýto sympatický domček. Na prízemí obchod, hore bývanie. To by sa mi páčilo, zbehnúť do práce pár schodov v papučiach. Nechápem prečo sme nevošli dnu nakuknúť?! Takto neviem, či v okne vpravo dole je fotka Obamu alebo len modelu.
VOLD BRO HUS. Násilie most dom. Tak sa dajú preložiť tri slová z tehlovej fasády domu z roku 1828. Okná sa mi zdajú modernejšie, ale opäť so severským citom a zmyslom pre jednoduchý detail.
Na takomto cmiteri by som veru rád odpočíval. Raz darmo, iný kraj, iný mrav. Ešte aj tie cintoríny v Dánsku vypadajú ako u nás „botanická" záhrada.
More, pláž, zeleň, schody a ja. End!
