V útulnom podkroví sa v ateliéri Ars Preuge zišlo niečo vyše dvadsať poslucháčov a milovníkov dobrej literatúry. Ako zdôrazňuje samotný Michal, radšej menej divákov, ale so skutočným záujmom. Ako vidieť z výrazov tvári, autor zaujal. Mňa upútal aj vankúš voľne pohodený do priestoru, ktorý akoby symbolicky vítal každého ďalšieho hosťa: Poď medzi nás a pohodlne sa usaď!
Michal predstúpil v zaujímavom tričku s dámou na hrudi. Jej náhrdelník pekne svietil pri fotení. Live in The Fast Lane hlásal nápis pod ňou. Život v rýchlom pruhu....hmm?! Michal pôsobil celkom pokojne a vyrovnane.
Zoči - voči ! Čitatelia - autor! Ono sa to nezdá, ale je veľmi náročné vyraziť do terénu. Byť aktívny. Chodiť s knihami na besedy a čítačky. Prebrať sa z „budmerickej minulosti" a šíriť kultúru v knižniciach, kluboch a na školách!
Michal chodí medzi ľudí veľa a rád. Je moderný aktivista a neúnavný cestovateľ po celom Slovensku. Ako sám spomenul, niekedy sa cíti ako novodobý Matej Hrebenda. Podotýkam, že nehovoríme o predavačovi hrebeňov.....
Michal ma svojou čítačkou milo prekvapil. Jeho prednes bol pútavý, strhujúci. Vidieť aj z jeho výrazu, že to prežíval naplno. Ako povedal na úvod, snaží sa každú čítačku spraviť inú, aby to bavilo aj jeho samého.
Na úvod prečítal doteraz nepublikovanú poviedku o „francúzskej láske" a Vianociach na Orave, veľmi peknú. Dvomi úryvkami priblížil aj román Dunaj v Amerike, dal niečo aj z Lovcov & zberačov a najviac pobavil publikum svojím Rozborom hokejovej hymny docentky Kristíny z katedry filozofie vo Svidníku.
Diváci sedeli. Pozorne počúvali. Nahlas sa smiali. Alebo sa len usmievali....
....iní ležali a bolo im tiež fajn. Trochu teplo, ale pohoda. Ateliér má svoje čaro a atmosféru. Skvelé priestory, ktoré ocenil aj sám autor. Človek sa cíti takmer ako doma.
Michal bol v pohode. Pri prednese stál, primerane gestikuloval. Počas diskusie si sadol do kresla a pozorne počúval otázky z pléna. Prezentoval svoje názory na súčasný svet a aj našu spoločnosť. Je zrejmé, že Michal má nielen dar písať, ale aj komunikovať. Bolo to ozaj príjemné stretnutie. Akoby sme sedeli s blízkym človekom vo vlastnom domove. Hvorecký je ozaj dobrý hosť!
Teším sa na ďalšie spoločné stretnutia. Či už osobné alebo aj sprostredkované. Napríklad v podobe počúvania audioknihy Pastiersky list alebo nad stránkami jeho kníh. Je dobré, keď blízko vlastnej päťdesiatky, môžem konštatovať, že som dorástol na zoznámenie sa s tvorbou Michala Hvoreckého, ktorého som (ne)poznal ako autora pre mladých. A odporúčam to aj vám mladším.
Čítať knihy sa aj v dnešnej rýchlej internetovej dobe oplatí. Alebo aspoň môj (chacha) a Hvoreckého blogy isto!
