Napriek tomu že zabúdame pozvánku doma na stole, dostávame sa do vestibulu „kulturáku", kde sa to hemží. Všade pobehuje kopec organizátorov, účinkujúcich a mladých ľudí - dobrovoľníkov. To je sympatické! Prekvapuje ma, že niektorí sa dohovárajú vysielačkami a mladí chalani v oblekoch pôsobia ako ochrankári prezidenta z nejakého amerického filmu. Pripíname si visačky s označením „hosť" a cez troch (!) uvádzačov sa dostávame do predných lavíc. Sála je takmer plná, ako neskôr pochopím, sú v nej prevažne samotné deti z detských domov, ktoré prišli povzbudiť svojich vystupujúcich kamarátov, rodiny s malými deťmi, hostia a porota. Krátko po tom, čo sa usadíme do kresiel, koncert štartuje. A to doslova, lebo na plátne sa simuluje štart raketoplánu zo záberov NASA, len tie WINDOWS okná mohli ostať skryté. Stále mi pripomínali, že sme na nedokonalej zemeguli. Tá sa nám ukázala čoskoro v diaľke a všetci sme sa ocitli v inej galaxii s vtipným názvom RADOKAVEMSÚ, ako nás o tom informovala výborná moderátorka koncertu a jej dvojica maskotov s jednoduchými menami MAS a KOT. Popisovať jednotlivé čísla a vystúpenia už s odstupom času nedokážem a ani by to nemalo význam. Čo ma ale zaujalo, bola atmosféra. Väčšinou po každom vystúpení zaznel mohutný potlesk. V sále bolo veľmi žičlivé publikum. Silným momentom pre mňa osobne bolo vystúpenie neskoršej víťazky, rómskej teenegerky Klaudie z detského domova Maurícius z Kremnice, ktorá okrem toho že výborne tancovala v dvoch spoločných číslach, našla odvahu a sama s gitarou zaspievala vlastnú skladbu. Bolo to silné a pravdivé! Ako sa neskôr ukázalo, aj všetci členovia poroty sa na jej prvom mieste jednoznačne zhodli.
Jeden postreh navyše. V čase, keď sa Klaudia pripravovala na svoje vystúpenie s gitarou, do ticha zaznel z publika chlapčenský pokrik: „čierna ideš!". Neviem, možno to bolo myslené ako povzbudenie, na mňa to pôsobilo zle. Ale Klaudia s nadhľadom do mikrofónu odpovedala: „Som tmavá, nevadí, ale ďakujem". A zahrala dobrú pieseň so silným textom o potrebe rodiny. Nechcem byť naivný, ale ten výkrik z hľadiska bol krutý. Mám obavu, že nezostane len výkrikom do tmy, ale v atmosfére našej netolerantnej spoločnosti, má šancu sa presadiť. Na koncerte bol prehlušený „dobrom, ktoré sa dalo krájať", ale v reálnom živote sa z neho stáva silný hlas ako môžeme žiaľ vidieť na príklade žilinského pánka Janka. Snáď sa táto moja skeptická úvaha nenaplní a dožijem sa okamihu, kedy naša spoločnosť vyrastie z plienok xenofóbie a dorastie do vyspelej spoločnosti, ktorá bude inakosť „akceptovať" a prijímať ako dar!
Dar, úsmev, potlesk, slzy dojatia, spev, tanec, hudba, recitácia, hraná rozprávka. Zmes rôznych vystúpení, ktoré všetkých prítomných aspoň na chvíľu preniesli do iného, lepšieho, tolerantnejšieho sveta. Hmm, až na tomto koncerte som pochopil, že HIP-HOP sa stáva novodobým ľudovým tancom a jednoznačne dominoval v programe. A zaujímavo ho prepojili s klasickým ľudovým tancom myslím deti z Trenčína, čo ocenila špeciálnym diplomom aj porota. A výborne ho tancoval aj jeden malý rómsky chlapček, ktorý predviedol vynikajúci cit pre rytmus. Jeho „tancovanie" na rukách, kedy celý jeden vstup sa po pódiu pohyboval dole hlavou bol skvelý! Výborne tancovali aj mladé „kremničanky" okolo Klaudie, ich skvelý cit pre rytmus sa výrazne prejavil aj pri záverečnej piesni koncertu, kedy na pódium nastúpili všetci účinkujúci spoločne! Podotýkam, že tú záverečnú skladbu hral mimoriadne dobre BIGBANG pri ZUŠ v Bánovciach nad Bebravou, ktorý už predtým odpálil vynikajúco pár skvelých kúskov. Napr. už pomaly zľudovelé „Čerešne" ma veľmi potešili a mal som sto chutí kričať bravó. Ich koncert, ktorý vypĺňal okamihy, kedy sa radila porota, bol pre mňa osobne pozvánkou na podvečerné jazzové Aprílové fúzie, ktoré začínali o hodinku v neďalekých Bojniciach. Nemôžem si pomôcť, ale táto partia mladých muzikantov sa pokojne mohla presunúť na pódium veľkej sály KC Bojnice, kde by isto zožali veľký úspech! Verím, že raz to tak bude.
Úsmev ako dar! Zamyslite sa niekedy nad týmito tromi slovami. Bude dobre, keď to nebude len raz do roka! Okrem úsmevu stačí na to otvorená duša a čisté srdcia! Takých bolo v onú sobotu na galaxii RADOKAVEMSÚ veľa. A to je dobre!
