Začal som pokojne a zároveň dôrazne hovoriť o tom,že kradnúť sa nesmie, že kde má kamarátov, že to nemôžem nechať len tak, leboteraz sú ešte malí, ale čo budú robiť potom neskôr, keď už teraz kradnúa že to musíme vyšetriť. „Ujo, na políciu nie. Ja nechcem ísť napolíciu!", začal prosíkať plačlivo. Ja som ju dovtedy nespomenul ani raz. „Aleja to nemôžem nechať len tak", snažil som sa naďalej pôsobiť výchovne. Vytiaholz vrecka pokrkvaný úlovok z našej minigalérie a znovu spustil.„Na políciu nie!" A fňukal. „Vy ste tu boli viacerí a niekoľko krát.Čo všetko ste ukradli? A prečo ťa teraz kamaráti nechali samého?", kládolsom ďalej svoje naivné otázky. Trošku ožil, pookrial. „Ujo ja viem, čo zobrala kde teraz je. To bol Paľo, ja som zobral len toto, ja vám ukážem, kde je."
Vyšiel soms ním na ulicu, aby sme v predajni nerobili hluk. Mne to bolo celkovonepríjemné a aj on sa vonku viac upokojil. Bol piatok poobede a takmu hovorím: „Spravíme dohodu. V pondelok všetko vrátite a ja tonebudem riešiť. Keď nie, pôjdem do školy a nahlásim teba aj kamarátov."Veľmi ho to potešilo, zrazu úplne ožil, zložil si z pleca ruksaka povedal: „Dobre. Ja vrátim ešte toto a v pondelok prídeme!".Na moje prekvapenie vytiahol z ruksaku ďalšie lupy a rýchlo zmizoldole ulicou. Ostal som stáť ako obarený uprostred ulice.
Ale stále som veril, že po víkendeprídu všetci traja a vrátia ukradnuté. Predstavoval som si, že im ešteprehovorím do duše. Že napravím , čo nezvládli rodičia, že zvládnem, čozameškala škola. Bol som naivný a mäkký. Nezobral som mu ani doklad, aninič iné, čo by ho donútilo k nám prísť. Cítil som sa dosť nepríjemne počascelého incidentu. Aj som skúšal po nich pátrať, ale len tak symbolicky.Predstava vyšetrovania ma oberala o silu, už sa mi nechcelo tomu venovaťenergiu. Chcel som si zachovať tú trochu ilúzií a nádeje, čo nosímv sebe. Cez víkend som čakal na zázrak.
Určitetušíte ako to celé dopadlo. V pondelok neprišli. Spravil som chybu! Keď vásv budúcnosti niekto okradne, ja viem kto to bol. Ako vyzeral. A žiaľ,prispel som k tomu aj ja sám. Zázrak sa nekonal! Neostáva mi nič iné lenčakať a pustiť si vynikajúcu pieseň nezabudnuteľného Jara Filipa s textompána Lasicu. Nájdete ju na albume s názvom„S vetrom o preteky" ako šiestu v poradí. Veľká škoda, že úlohyv príbehu sú vymenené...
Čakanie na zázrak
Zamyslene šiel som po ulici
mal som asi problém dajaký
a v tom sa ma spýtal malý chlapec
či sa ešte dejú zázraky
Možno som mu mal povedať pravdu
možno by ju chlapec pochopil
ale ja som rozpačito mlčal
jednoducho - nemal som dosť síl
Načo mu hneď sčerstva vešať na nos
zázrak že je iba prelud klam
na pravdu má chlapec fúru času
keď vyrastie príde na to sám
Je to čudné každý muž je taký
neverí na ženy neverné
ale občas verí na zázraky
a tak mu tu vieru neberme
Ak aj na vás na ulici chlapec
uprie ten svoj zasnívaný zrak
povedzte mu bez zbytočných rečí
Ja tu práve čakám na zázrak
