Keďže s foťákom som nebežal, ponúkam zopár svojich fotiek pred maratónom a zvyšok sú fotky mojich detí Barbory a Mateja.
V útrobách rekonštruovaného štadiónu jedného z organizátorov sparta.dk prebiehala od štvrtka do soboty registrácia účastníkov maratónu, spojená s výstavou Marathon Expo. V hale bolo stále plno, záujem bol najmä o stánok Nike, kde boli výrazne zľavy. Všetci ponúkali všetko, čo súviselo akokoľvek s behom.
Registrácia bolo rozdelená podľa čísiel. Mňa obslúžila svieža pani dôchodkyňa, ktorá mi na záver s úsmevom zaželala: „Good luck, Ivan". Fakt milé, vrátane možností odskúšať veľkosť trička. A stále bola aj potom možnosť u inej pani (na fotke vľavo s náušnicou), triko vymeniť podľa potreby.
Tak ktorú farbu si vybrať? Nástenka so všetkými potrebnými informáciami vrátane papierových náramkov, kde nám Nike vypočítalo aké medzičasy musíme mať na trati každých 5km, aby sme dobehli vo výslednom čase podľa želania. S jedným z nich som bežal aj ja, ale v podstate som sa tým neriadil. Ani neviem prečo, asi nebolo kedy. Svoje časy, ktoré som potreboval, som vedel. Ale náramok som si odložil po behu na pamiatku.
To už sme mimo registrácie a výstavy, ale zhodou okolností niečo podobné bolo aj tam. Cestou do mesta som vošiel do obchodu s názvom Maratonsport (inak spoluorganizátor behu), kde kupujúci (vpravo) a predávajúci (vľavo) pozorne sledujú krátko predtým natočený beh v potenciálnych nových teniskách. Tak toto ma dostalo! V blogu pred maratónom som dúfal, že sa toho dožijem aj u nás a hľa, je to tu. Pár dní dozadu som čítal niekde na nete, že táto možnosť už bude aj v Bratislave, čo by bolo fajn. Inak kto vie, ktoré z troch pripravených párov nakoniec bežec kúpil a či ich nekupoval na nedeľný štart, aj keď bežať v čisto nových je veľké riziko.
Nedeľa ráno krátko po siedmej. Dobre naladený s úsmevom na tvári odchádzam z nášho dočasného domova - chatky v campingu Absalon. A s vybratým špeciálnym štartovným číslom 4444, ktoré mi bez problémov na základe mailovej prosby pridelili. Organizátori športových podujatí u nás, zavedenie takejto možnosti vrelo odporúčam, aj keď možno máte s tým trošku roboty, verte, stojí to za tú našu radosť. (foto: Matej aj ďalšie štyri nasledujúce)
Na radničnej veži je 8,10hod ráno a štartovacia ulica je ešte prázdna. Tento pohľad sa mi páči.
Vynikajúce foto! Nielen preto, že ukazuje stav o hodinu neskôr, kedy sa ulica zaplnila. Skúste pohľadať prečo, skôr ako si to prečítate ďalej! Okrem toho, že na fotke je zachytený aj pekný dom vľavo.
Takých bozkávajúcich párov pred spoločným štartom som videl pomerne veľa. Už sa teším na predštartovnú pusu na rozlúčku, keď sa niekedy postavíme s Ivetkou na spoločný štart. Ja beh, ona nordic walking, lebo aj také podujatia už vznikajú. Ešte sa k tejto téme niekedy vrátim.
Na tejto fotke sú zaujímavé dve veci. Ten parádny „starší" dom uprostred Kodane s atypickou pekne sfarbenou omietkou, ktorý by sme u nás doma už dávno zbúrali a ten „starší" pán v modrom, čo si pravou rukou upravuje čelenku a mizne v dave, aby si našiel svoje miesto na štarte. Krátko predtým sme sa rozlúčili s Matejom a opakujem, prítomnosť blízkej osoby a jej podpora je pre mňa vždy dôležitá a motivujúca.
Pre nás, čo sme na začiatok štartu nedovideli, je vzácna aj takáto fotka, na ktorej korunný princ Frederik je v družnej debate s vynikajúcim keňským bežcom Wilsonom Kipketerom, ktorý reprezentoval v minulosti práve Dánsko. Práve on neskôr odovzdával aj ceny pre víťazov. Princ, ako som už písal, prišiel v dobrej nálade v malom sprievode, predniesol krátky prejav a maratón odštartoval.
Až keď sa spätne pozerám na tieto zábery, tak si uvedomujem, že miestami pršalo vcelku dosť. Ale keď ste na trati, ani vám to nepríde. V podstate sa sústreďujete na svoj beh a nejaký dážď je vám ukradnutý. Všimnite si kráčajúceho pretekára v okuliaroch v bielom tričku so štartovným číslom 7857, evidentne má toho dosť. Sme na cca 25km. A pohľad do výsledkovej listiny to potvrdzuje: miesto 5389 čas 04:18:57 štart.číslo 7857 meno Gendai Sato prvá polovica 01:53:17 druhá polovica 02:25:40. Takže opakujem, prvú polovicu nikdy neprepáliť, potom je to trápenie až do konca. (foto: Barbora aj všetky ďalšie až do konca)
Opäť tá istá ulica s radnicou v pozadí. Na veži je už 12,20 hod a toto bola jediná občerstvovačka, ktorú som vynechal. Bola moc od ruky napravo, keď som tadeto bežal, ani som ju nezaregistroval. Ten mládenec uprostred s rukavicami si ju ale bude pamätať isto dobre, lebo ten binec po nás maratóncoch musel upratovať už priebežne, lebo ináč by tí pomalší z nás bežali cez „kelímkový pás" až po členky.
Kedy už pôjde ten náš? Aj takto by sa dala nazvať fotografia, ktorá zachytáva väčšinu divákov s hlavami vystrčenými smerom dozadu, kde posledné metre ukrajujú finišujúci bežci. A zaujímavý je aj pán s ceduľkou 42, pravdepodobne si to vymeral a postavil sa presne tam, kde do cieľa chýbalo 192m. Keď som pozeral fotografie pred touto, ešte tam na nich nebol, akurát teraz dorazil na "svoje" miesto.
A táto fotka by sa mohla volať: Ulica plná dáždnikov. Už som ju použil aj v blogu, Baške sa veľmi páčila a mne tiež. Aj preto, že výborne ukazuje ten záverečný koridor, ale aj vyčerpané tváre niektorých bežcov tesne pred cieľom. A v pozadí vidíte hustý strapec maratóncov, ktorý sa vytvoril okolo dvoch oranžových balónikov. Je na nich napísané 3:30hod, ale nebojte sa, nemusíte ísť k očnému, ani zháňať lupu, prečítať sa to nedá. Ja som to vypočítal podľa času, kedy fotografia vznikla a síce teraz je na fotke 12:57. A že vraj čas nezastavíš?! :-)
Čo za čudo ma to predbieha? Aj takto by sa dal pomenovať pohľad bežkyne v bielom tričku, ktorá sa udivene pozerá na okolo bežiace sane s dánskou vlajkou!! Táto pätica bežcov, ťahajúca dvojica vpredu, tlačiaca trojica vzadu(mimo záber), prebehla maratónsku trať aj s veľkými saňami. Žiaľ lepšiu fotku nemám a na koláže moc nie som. Ale táto pätica musela baviť divákov nielen pred cieľom, ale aj po celej trati. Nakoniec aj tá dievčina sa už na ďalšom zábere zo série smeje, na rozdiel od pána v tmavomodrom, ktorý toho má evidentne dosť na oboch snímkach. Po 42 km sa ani moc nečudujem...
Trošku sa opakujem, ale týchto tempárov som si obľúbil. Najmä ten starší z nich bol skvelý. Ako vidíte na snímke, ešte aj v závere hecoval divákov aj bežcov. Pôvodne sme to odhadli, že limit 4:00hod nestihli, ale pohľad do výsledkovej listiny ma potešil a prekvapil. Lebo mladší z dvojice, usmievajúci sa Preben Arentoft (na fotke ho prekrýva bežec v červenom s číslom 715) dobehol do cieľa v čase 3:59:57 a o sekundu za ním bol na bol na 4830-tom mieste klasifikovaný tempár s rukami nad hlavou, ktorý v zozname figuruje pod značkou: PC. Sú dobrí! A oranžové balóniky so značkou 4:00hod mám ozaj rád!!
Hotovo! Dobojované! Medaila na krku, úsmevy na tvári. A výlet po Kodani môže začať. V mojom prípade až na druhý deň, predsa len som mal unavené nohy. Ale strečing na zelenej lúčke pred chatkou, aj oddych na posteli mi pomohli a od pondelka sme tri a pol dňa pochodili po Kodani ďalších aspoň 42,192 km....Ale to už bol iný maratón, nejakú fotoreportáž môžem sľúbiť už dnes.
