Zaujalo ma napríklad, že štartovacie stopy „zahrievali" tieto mladé predpretekárky. Ono to znie jednoducho, ale oni fakt chodili hore dole cca 100m stále dokola minimálne celú hodinku pred štartom a doslova aj tesne pred ním. Doteraz som si myslel, že to pripravujú mechanizmy. Ale dievčatá sú krajšie ako stroje. Zvládali to v pohode a s českými vlajočkami na lícach :-).
Rovnako mi bolo jasné, že príprava lyží je veda a že servismani sa riadne zapotia, kým nájdu tie pravé. Ale to, že vyberajú z takéhoto obrovského množstva lyží, ma zaskočilo. Ako aj spôsob testovania, kedy aspoň dvaja ľudia si lyže medzi sebou striedajú a skúšajú do omrzenia resp. výberu správneho páru, to som si uvedomil až priamo na štadióne.
Aj tento vak plný lyží budil rešpekt súperov a záujem nás divákov. Skutočnosť, že sa servismani sťahujú z trate, je príznakom, že sa blíži okamih štartu.
Tým, že išlo o kombinovanú disciplínu, čo znamená 15km klasicky, prehodiť lyže a 15km voľne, tak si pretekári v boxoch označených ich číslom, nechávali lyže na druhú časť preteku. Ale tá príprava umiestnenia lyží ma prekvapila. Nepredpokladal som takú dlhú procedúru. Posúďte sami, náš Martin Bajčičák si pod dohľadom rozhodcu ukladá lyže do svojho boxu.
Pohľadom kontroluje ich správnu polohu, ale aby som neunavoval, tak som vynechal fotky, kde medzitým ich ešte jemne upravil, odstúpil, zase ich „doladil" a odstúpil. Fakt som ostal zaskočený ako väčšina pretekárov si dávala na tom záležať. Nakoniec prečo nie, keď často rozhodujú o veľkých medailách či dobrých výsledkoch malé detaily.
A úplne na záver „nastavovacej procedúry" treba ešte skúsiť aj nábeh, či je správny uhol uloženia lyží a či je ozaj všetko tak ako má byť. Martin sa tomu venoval ozaj precízne a dlho!
Aj domáci favorit, Lukáš Bauer sa pohral s nastavením lyží v boxe podobne ako náš reprezentant. Navyše ešte stihol pozdraviť aj jasajúce tribúny, ktoré od neho automaticky čakali po úvodnej striebornej ďalšiu medailu.
Do štartu ostáva už len pár minút. Poslední oneskorenci si bežia pripraviť lyže. Ale títo pretekári už stíhajú ich tam ledva uložiť, nieto si ich ešte nastavovať!
A je to tu! Samozrejme, to nie je samotný štart, ale aj tak pretekári bežia čím skôr zaujať svoje miesta. Do rytmu im hrá, čuduj sa svete, známa znelka. Nakoniec sme mali na Libereckom šampionáte ešte jedného slovenského zástupcu. Riša Müllera a jeho chytľavú melódiu z pesničky Plesový marš („páni vo frakoch..."). Ozaj sa v tom rytme znelky nastupovalo pretekárom rezko!
Som spokojný, keď vidím, že aj profíci si čistia bežecké topánky paličkou od snehu rovnako ako zvyknem aj ja. Aspoň niečo robím rovnako. Dokonca niektorí na to mali aj svojich servisákov, ktorí im doniesli lyže na štart a tie topky im očistili oni. Ako môžete sledovať sami, náš najlepší bežec na lyžiach si na to nepotrpí...
Pohľad na záver štartovného poľa je pestrý. Určite zaujal s číslom 87 Philip Boit z Kene, predsa len černoch na lyžiach, nie je úplne bežný obrázok. Aj v červenej kukle s čiernou čapicou zababušený Grék Nakas Georgios to má so snehom a chladom ťažké. Ale najväčší rozruch vyvolal a obľúbencom hľadiska sa počas celého šampionátu stál pretekár s číslom 89 Cear Baena s Venezuely. Aj ten jeho výraz tváre s vycerenými zubami nie je len tak!
...totiž, kým pelotón odštartoval a už sa rúti v balíku do prvého kopca hneď na štadióne....
....Cear naberá hneď od prvých metrov výraznú stratu. Samozrejme, poviete si, keď je slabý. Ale ako máte možnosť vidieť na fotke aj ostatní slabší pretekári ešte prvé metre sa ako tak držia na chvoste. Len náš Juhoameričan mal smolu. Na vlastné oči som to nevidel, lebo som sledoval čelo pretekov. Len miestny komentátor Štepán Škorpil hovoril, že zrámoval druhú polovicu veľkého panelu, z ktorého kúsok vidieť trčať v ľavej časti fotky. To ako ho potom štyria chlapi ledva odniesli preč, hovorí o sile Ceara Baena veľa. Ale asi v tom nebol zapletený sám, aj keď kto vie, spomeňte si na to jeho predštartovné hecovanie. Inak tento „sympaťák" má za cieľ klasifikovať sa na olympiádu vo Vancouveri na budúci rok, takže kanadskí organizátori sa majú na čo tešiť!
Viessman, Viessman,Viesma...a Moravský Beroun. Aj tak sa dá nazvať táto fotografia, ktorá zachytáva okamih, kedy pretekári prichádzajú prvý krát do priestoru štadiónu. Pekne pohromade, zoradení v troch vláčikoch, spokojne sa kĺžu na koniec prvého okruhu.
Ten bol konečnou pre jediného černocha na štarte, Keňan Boit prichádza s veľkou stratou na štadión. A opäť nielen slabá výkonnosť je príčinou jeho konca.
Pozorný divák si aj napriek hustému sneženiu všimne, že mal zle namazané a na sklznici mu zostávala vrstva snehu. To sa potom blbo jazdí, keď vám to lepí. Neviem, či sa mu nemal kto starať o mazanie, ale to by som nečakal, keď už meral takú drahú cestu do Európy, že sa mu bude lepiť sneh na lyže. To sa môže stať mne za našou dedinou na poli, ale na majstrovstvách sveta?
Kým postupne sa k prvému odpadlíkovi v každom okruhu pridávali ďalší odstupujúci pretekári, tí najlepší sú už v polovičke trate a dochádza k pomerne dramatickému okamihu, ktorým je výmena lyží, kedy sa „klasické" menia za „korčuliarske". Topánky sa neprezúvajú, nebojte sa!
Ono to prehadzovanie lyží nie je žiadna sranda. Na tohtoročných MS sa prvý krát v maratóne zaviedla aj možnosť výmeny lyží (dokonca max. 4x) počas 50km preteku. A to už znamená, že si lyžiari musia do tréningu zaraďovať aj nácvik tejto zdanlivo banálnej záležitosti. Ono je to maličkosť len do okamihu, kedy tam nestratíte zopár sekúnd, alebo sa nezamocete do nejakého karambolu či pádu. Tomu sa práve v tomto okamihu na poslednú chvíľu vyhýba aj náš pretekár so štartovným číslom 42, Martin Bajčičák. Ako vidíte, v pohode si kontroloval čelo pretekov a keďže vpredu so 4kou bol aj domáci Lukáš Bauer, v duchu som sa radoval, že sa naplní môj predštartovný sen, kedy Lukáš bude mať zlato a Martin striebro. To by som si veľmi prial! Ale ako všetci vieme, ostalo len u priania....
Čo sa robí na štadióne, kým sú pretekári na trati? Sleduje sa veľkoplošná obrazovka predsa!
Alebo sa lovia takéto neprehľadné obrázky ako je tento, kde sa pretekári trápia do prudkého stupáku za štadiónom! Pomaly sa blíži rozhodnutie pretekov!
Pretekári vchádzajú do posledného okruhu a to sú už iné fukoty! Čelo je preriednuté a naša slovenská skupinka fanúšikov je patrične v tranze, nakoľko Martin je stále medzi najlepšími a vypadá veľmi dobre!! Táto snímka sa mi dosť páči, lebo zachytáva tú dynamiku nástupu do posledného kola. A keď budem mať niekedy lepší foťák, tak tie výrazy tvárí pretekárov budú vidieť ešte lepšie!
A je rozhodnuté! Nórska hviezda Petter NORTHUG zapol svoju povestnú „forsáž" a v zjazde na štadión už zostal sám!
A nórska radosť mohla vypuknúť naplno! V tej záplave nórskych farieb a vlajok vidíte v pozadí formovať sa náš starý známy sprievod z úvodnej fotoreportáže. Ono sa to raduje, keď vaši pretekári vyhrávajú. Nakoniec v účasť vo finále sme mohli veriť v utorok v ženskom šprinte aj my. Keďže sa mi to celé nejako natiahlo, ešte dáme trojku. Snáď sa to dá vydržať!
