Dámy majú prednosť a tak začneme našou Janou Dukátovou, ktorá v pomerne vysokom veku (29rokov) mala v Londýne olympijskú premiéru, keďže sa jej prvý krát podarilo v domácej kvalifikácii poraziť dvojnásobnú olympijskú víťazku Elenu Kaliskú. Ako sa ukázalo, bola to škoda. Nechcem jej krivdiť, ani nie som typ fanúšika, ktorý vyvalený na gauči všetko kritizuje a sám nešportuje, ale to čo predviedla na trati Dukátová, bolo pre mňa a mnohých ďalších, sklamaním. Ale nepredbiehajme a poďme po poriadku.
Cesta z Londýna na vidiek týmto pekným vozňom ubehla rýchlo, vlak sa rútil rýchlo do cieľa svojej trasy -Cambridge, ale našťastie v Cheshunte nám zastavil.
„Aj ja by som chcela takú ruku", povedala manželka, keď uvidela túto fotku. Aj mne sa páči! Navyše
ja som tu už bol, takže viem, že treba odbočiť vľavo, ale aj tak je to milé, keď vás s úsmevom smerujú na cestu do areálu.
A už sme v ňom, cesta vidieckym parkom ubehla rýchlo....Hneď sa pozrieme aké „menu" nás dnes čaká. Program je bohatý, disciplíny sú premiešané, my sa zameriame na K1 ženy. Počasie je príjemné....
....a tribúny plné. Je veterno!
Naša reprezentantka so svojím koučom na brehu, sústredená, v plnej zbroji. Keby mala 19 rokov a nebola majsterka sveta, tak si po jej vystúpení pomyslím, okej podľahla atmosfére.....ale predsa len som od nej čakal o dosť viac. Chýbala mi u nej dravosť, bojovnosť!
Nemci majú asi odskúšané sústredenie sa pomocou hudby. Podobné biele veľké slúchadla, ako vidíme na hlave Nemky Schornberg mal aj dva dni predtým Tasiadis. Porovnával som ich, každý mal svoje, nemusia si ich medzi sebou v teame požičiavať :-)
Slováci opäť nechýbali v hľadisku. Mňa zaujali najmä tie originálne náušnice made in Slovakia.
A už súťažíme...Do série bránok číslo 14 a 15 vchádza pretekárka s rovnakým číslom, Írka Hannah Craig. Voda sa varí, klokoce a pení do biela!
Nemusíte hádať, kto je pripravený na vode, ten záber to vyjadruje jasne, že......
.....na štarte je číslo jedna: Jana Dukátová. Napriek tomu, že ide „len" o semifinále, treba ísť naplno a sústredene. Som presvedčený, že štartovať potom vo finále medzi poslednými, je výhodou. Viete ako treba zajazdiť. Nakoniec skončila Dukátová v semi štvrtá. V cieli bola v pohode a rozdávala úsmevy na všetky strany. Tak som si vravel, paráda, má to pod kontrolou, išla na istotu a tešil som sa na finále.
Pred ním máme prestávku a tak sa treba fotiť! Takto dôstojne dokonca s medailou v ruke, ako tento ctihodný britský pán......
...alebo veselo v národných farbách. Opakujem Slováci sa v tom dave na tribúnach nestratili a osobne som bol celkovo milo potešený ako boli naše farby vidieť a .....
.... ako dobre sme fandili.
Ale rýchlo späť na vodu, lebo na štarte je legenda tohto športu a popri Dukátovej jedna z dvoch ďalších, ktorým som osobne držal palce, Štepánka Hilgertová. Keď si kliknite na jej olympijský profil, a pozriete zoznam úspechov, pochopíte o koho ide. A my, čo sme jej držali palce ešte za éry Československa v Barcelone 1992 a dávno predtým, tak jej rovnako držíme palce aj teraz v Londýne.
A napriek pre vrcholového športovca pokročilému veku 44 rokov, zajazdila so štartovným číslom 4 výborne a skončila na celkovom štvrtom mieste. Nejako je tých mojich obľúbených štvoriek veľa, ale fakt za to nemôžem, že som ju zachytil na bránke číslo 4......
Škoda, že Dukátovej nevyšla tá analógia s umiestnením podľa štartovného čísla č.1, predbehla ju nielen Hilgertová, ale aj najväčšie prekvapenie pretekov.....
...v podobe iba 18 ročnej Jessici Fox, ktorá reprezentovala Austráliu, ale nenechala chladným ani domáce publikum, nakoľko jej otec je Brit a bývalý úspešný niekoľkonásobný majster sveta.
Tribúny počas jej jazdy hučali naplno a v cieli po dojazde poslednej pretekárky bolo obrovské nadšenie, keď sa na obrazovke objavila šťastná dcéra a gratulujúci otec. Aj keď pochádza z vodnoslalomárskej rodiny, lebo aj jej mamina Francúzka bola olympijská medailistka a dvojnásobná majsterka sveta, predsa len získať v jej veku striebro na OH, je nečakaný úspech. Žeby sa zrodil nový ženský Martikán v K1? Uvidíme v Riu.
Samozrejme že popri spomínaných dvoch, som najviac držal palce našej pretekárke. Vo štvrtok som sedel na tribúne odkiaľ bol lepší výhľad na prvú polovicu trate a tak si môžeme pozrieť ako sa Jana pripravuje tesne pred štartom finále. Reže obrátku jedna radosť....
Ešte upraviť posed a ideme na to!
Podarilo sa mi ju zachytiť aj na trati....Videl som celý úsek od štartu až po bránku číslo 8 ako na dlani a vravel som si: to nie je možné, ona si pádluje ako by bola na tréningu. Hilgert dávala do toho všetko, Fox „trhala" tú vodu, ale Dukátová akoby nechápala, že ide finále olympiády. Fakt úplne vlažný výkon. Piatok som na atletike (máme sa na čo tešiť !?) susedom v hľadisku hovoril tento svoj dojem a náhodou sa mi prihovoril ďalší z blízko sediacich Slovákov a potvrdil presne ten istý postreh. Mal rovnaký pocit sklamania.
Dukátová sa vzďaľuje a pádlo so slovenskou vlajkou pomaly klesá pod hladinu....
Poviete si možno, celú fotoreportáž len frfoce a kritizuje. Radšej to ešte vysvetlím. Mne vôbec nevadí, že skončila šiesta. Je to šport, vyhrať chceli viaceré a keď štartuje desať pretekárok, niekto musí skončiť aj posledný - desiaty, niekto šiesty. Mne vadil ten mdlý výkon. Samotná Jana svoju jazdu hodnotila takto: "Chcela som dnes získať medailu a potešiť seba i mojich fanúšikov, bohužiaľ, nepodarilo sa. Finálová jazda bola moja najlepšia, akú som tu predviedla, hoci som v nej urobila pár chýb. Stratila som v hornej a strednej časti, záver mi už vyšiel dobre. Vo vodnoslalomárskych súťažiach na tejto olympiáde vidieť, že odstupy na čele sú mimoriadne tesné, preto som sa snažila zajazdiť čisto. Dnes fúkal silný vietor, myslím si však, že to neovplyvnilo priebeh, bolo to fér. Škoda, olympijské hry sú iba každé štyri roky, rada by som v Londýne vystúpila na medailové stupne. O štyri roky to môžem zvládnuť v Riu de Janeiro."
Budem jej tam držať palce, len čakám, že do toho dá viac ako predviedla, že pridá srdce, bude bojovať. Lebo zajazdiť čisto nestačí, človek musí vo finále OH aj riskovať. Tu sa vrátim ešte k Elene Kaliskej, mám pocit, že jej finálová jazda by vypadala ináč....
Sklamanie, smútok, radosť, úsmev - emócie, to je na športe krásne. Víťaz sa raduje zvyčajne najviac...
Na záverečnej snímke fotoreportáže sa nová olympijská šampiónka Emilie Fer usmieva a pozdravuje divákov. Neoficiálne výsledky zaradili našu Dukátovú na piate miesto, ale dodatočná penalizácia +2 sekundy ju odsunuli na konečné šieste miesto. Isto sklamanie aj pre ňu. Pre mňa najmä z dojmu, ktorý jej jazdy zanechali. Čakal som úplne iný prejav, nasadenie a bojovnosť. Kto ho vie, ako sa jej jazdy pozdávali Kaliskej?
