Keď sme sa s kamarátom Lacom minulý rok blížili ku štartu jednou z bočných ulíc, stretli sme trošku zvláštneho pretekára. Pred nami sa atypicky knísavým pohybom premiestňoval vpred za pomoci dvoch umelohmotných barlí borec v športovom s číslom. Laco prehodil popri rozcvičovaní, to je Poliak, ktorý ide polmaratón. Vo víre pred štartovných udalostí som odsunul túto postavu do úzadia, ale v duchu som ho obdivoval. To som ešte netušil, že práve stretnutie s útlym poľským pretekárom Zbygniewom Stefaniakom, bude môj najsilnejší zážitok z trate. Stretol som ho niekde okolo 37-38km, kedy sme obaja boli v pohybe takmer štyri hodiny. Zrazu som si uvedomil, aká je to sila, čo tohto muža, ktorý „ledva kráča", ženie vpred, aby sa vytrápil na polmaratóne. A ako vždy, keď stretnem „vozičkára", či iného zdravotne postihnutého, som si uvedomil a precítil to svoje nesmierne šťastie, že som zdravý a môžem si voľne behať a športovať pre radosť.
Pohľad do výsledkovej listiny prezrádza, že Zbygniew „dokráčal" svojich 21,1km po štyroch a pol hodinách hodinu aj niečo za posledným bežcom, ktorým nebol nikto iný, ako Vaňo Tiborko (ročník 1925!), o ktorom som už písal iný zážitok z môjho prvého maratónu v Rajci.
797 1944 VANO Tiborko 25 MEN 664 SVK OÚ Chrabrany 03:17:55 02:08:02
798 1829 STEFANIAK Zbygniew 74 MEN 665 POL --- 04:30:07 03:20:14
Títo dvaja sú pre mňa príkladom, že kým budem „žiť a dýchať", budem športovať.
Pre bežného človeka predstava bežať maratón je niečo z ríše sci-fi spojené s klopkaním na čelo. Normálnejší z nás to berú ako výzvu a sú takí medzi nami, čo bežať maratón pokladajú za svoju „každodennú" potrebu. No každý deň je trošku prehnané, ale každý týždeň áno. Medzi takých patrí aj Miro Kriško, maratónec telom a dušou, nástenkár webu s jednoznačným názvom www.42195.sk ! Tá stránka si ozaj zaslúži vašu pozornosť, od ŠTARTu, RANKu, ale najmä beletria eN stojí za to! A práve táto veselá kopa, čo už roky vtipne a vkusne glosuje bežecké dianie nielen u nás , bude túto nedeľu štartovať v Košiciach po tridsiaty krát a so štartovným číslom 330. Prečo práve to štartovné číslo hrá takú rolu, vám prezradí pohľad na zoznam doteraz odbehnutých maratónov (klikni sem: http://www.42195.sk/lust/krisko__.htm). Nášmu nástenkárovi držím na jeho jubilejnom maratóne palce, aby ho nedobehla doba a on dobehol v pohode!
A keďže Miro stále dosahuje časy pod štyri hodiny a ešte pritom aj počas maratónu veselo konverzuje, možno sa k nemu na trati prilepím. Lebo do KE odchádzam s jednoznačným cieľom, prekonať Kodaňský rekord a „v pohode" zabehnúť čas pod 4 hodinky. Niečo je natrénované, istá skúsenosť je už aj s pitným režimom a energiami, hlava je takisto v pohode, počasie vypadá viac ako sľubne, takže sa ozaj teším na štart! Prvý krát sa vraciam na maratón, ktorý som už zabehol, čo som pôvodne nikdy nemal v úmysle. Začínal som behať pre zdravie, čo mi zostalo. Postupne sa ozvala zabudnutá túžba zabehnúť 42195 metrov a bolo to. Teraz už viem, aké je to fajn, byť schopný si zabehnúť len tak lehce v pohode pár kilometrov pre radosť. Samozrejme, že sem tam sa človek aj vytrápi, niekedy dobehnete hodinový tréning a v duchu sa pýtate, ako môžem bežať ešte ďalšie tri hodiny, keď ledva lapám po dychu? Ale ono sa to poddá. Pravidelný tréning spojený s chuťou robiť niečo pre seba, Zbygniewove odhodlanie, Tiborkova radosť z behu a zrazu ste v cieli :-).
A ako je to s tou sľubovanou sladkou prípravou na maratón?! Nuž práve ten posledný týždeň pred štartom je ozaj sladký. Dáte si masáž, maximálne dva tri ľahké behy, kúpele. Od štvrtka sladké ničnerobenie spojené s cuckaním SALKA, dobrou čokoládkou na cestu a je to. To cuckanie Salka pár dní pred štartom som prevzal od iného maratónca, ktorý reprezentuje SVK na vode, aj keď sa volá Rado Rus. Tiež dobrý borec ako už spomínaný Miro eN. Takže verte mi, tá príprava na maratón je ozaj sladučká. A stojí to za to! Dať si cieľ, prekonať sám seba. A nemusí to byť rovno maratón, či beh. Stačí prepnúť v hlave a začať robiť niečo pre svoje zdravie. Držím ti palce, Eugen! Aj sebe a všetkým ostatným!
