Vypadá, že slovenský olympijský dom (SOD) plní špeciálnu misiu, ktorá je určená len vyvoleným. Za drahé peniaze (aj keď výhodne?!) sme si prenajali budovu na lukratívnom mieste v centre Londýna. Hurá !? Ale prečo takáto voľba prosím? V čase „krízy", keď doma žmýkame daňovníka a hľadáme hlava nehlava zdroje pre deravý rozpočet. Obrátil som sa na SOV mailom, aby zverejnil rozpočet prevádzky Slovenského olympijského domu v Londýne, čakám odpoveď.
Po hľadaní na webe som pochopil princíp jeho fungovania. Je jasné, že „zodpovední" vytvorili za štátne (?) peniaze VIP zónu, do ktorej bežný smrteľník „v sandáloch či teniskách" sa nedostane. Je to verný odraz uvažovania „tých hore", je to odrazom chorého stavu našej spoločnosti. Bežný občan je ľahostajný k veciam verejným a maximálne si zanadáva v krčme pri pive alebo doma pri TV na šport, či politiku alebo papalášov, ktorí si vybudovali svoj „gorilí svet v neprehľadnej džungli".
Vráťme sa späť do Londýna. Je to možno náhoda, že manželka nenašla tú exkluzívnu budovu v centre mesta resp. samotný SOD. Cestou z Lee Valley som si vypočul rozprávanie slovenskej diváčky, ktoré voľne parafrázujem: „Jasne, že nás tam nepustili. Bolo to len pre vyvolených. Ale aspoň som tých papalášov vyfotila, pomocou objektívu som si ich priblížila z diaľky. Mám ich nafotených..." . Takže som rád, že nakoniec SOD zostal pre nás utajený.
Za to český olympijský dom sme našli ľahko. Zástupca agentúry, ktorá získala zmluvu na prevádzku nášho, síce tvrdí, že je na nevýhodnom mieste, ale nám sa to nezdalo. Hlavne tam to žije! Nemusíte ísť ani do vnútra, stačí chvíľa pred ním a pochopíte obrovský rozdiel. Plní svoj účel, je to pre ľudí, ktorí stále prúdia hore dole. Keby nebolo neskoro, tak s radosťou zaplatím vstupné 5 libier a vojdem dnu. Nakoniec, ak sledujete vysielanie ČT z OH, tak predstavu o fungovaní ich olympijského domu máte. Inak písal som aj im rovnakú požiadavku o rozpočte, už som dostal odpoveď.
Náhodou som videl zábery aj z nášho SOD na STV (tá sa žiaľ nedá normálne pozerať ani počas OH, je to fakt úbohé) a presne to zapadá do deklarovaného cieľa, ktorý citujem z jeho domovskej stránky: „SD tradične slúži na prezentáciu Slovenska, zároveň je však reprezentačným miestom na oficiálne stretnutia, obchodné rokovania sponzorov, ako aj na organizovanie stretnutí a recepcií pre partnerov tohto projektu. Slúži aj ako priestor na oslavy úspechov našej olympijskej reprezentácie."
Preložené do reality: VIP hostia, kopec rôznych potentátov na čele s našim najvyšším športovým fanúšikom si obrovskými sklenenými čašami pripíjajú na jednu z medailí a je jedno, či v tom hlúčiku stojí maličký Martikán alebo niektorá z usmiatych strelkýň. V niečom mi to pripomína zábery spred roku 1989. Presne tak k tomu pristúpili „tí hore", po boľševicky. Len pre vyvolených, občan, divák, návštevník, fanúšik, teba máme na háku, ty len plať dane, odvody a čuš! Nestaraj sa, koľko to stálo, prečo to je takto vymyslené, komu to bolo určené....
Motal som sa kedysi na kanoistickom brehu. Veľmi držím palce našej K2 aj K4, aby získali medailu. (Pśśt, tajne dúfam, že cinkne zlatá, ale páči sa mi triezve hodnotenie kanoistického šéfa). Ale už teraz dopredu ľutujem Erika Vlčeka a spol. Cítiť, že naša „elita" čaká na zlato, aby sa mohla v jeho lesku pretŕčať a byť na výslní. Vystihol to jeden čitateľ sme.sk, ktorý napísal, že mu je ľúto našich medailistov, lebo sa o nich bude obtierať náš pán/súdruh* prezident. (*nehodiace preškrtnite)
K pozitívnemu dojmu z CZ domu pridám aj manželkin postreh, ktorá narazila pri svojich potulkách mestom na dánsky aj švajčiarsky olympijský dom. Do každého sa dalo dostať voľne, bola tam pohodová atmosféra, človek mal z nich úplne iný pocit. Ten rozdiel v poňatí medzi naším a inými olympijskými domami kričí a bolí zároveň! A tie cudzie nechválim preto, že ešte cítim na jazyku lahodnú chuť čokoládového bonbónu, ktorý mi manželka odtiaľ priniesla....
