Bez ohľadu na to, či život na zemi bol stvorený mimozemšťanmi, alebo podľa väčšinového názoru Bohom, prípadne sa vyvíjal spontánne bez vonkajšieho zásahu, väčšina biológov sa zhoduje, že sa vyvíjal podľa princípov prírodného výberu popísaných v Darwinovej knihe Pôvod druhov. S vývojom človeka je neoddeliteľne spätý aj vývoj ľudskej sexuality. Zaujímavým a pútavo napísaným príspevkom k tejto téme je kniha evolučného biológa Jareda Diamonda Prečo máme radi sex?
Diamond ukazuje na špecifiká ľudskej sexuality porovnávaním s našimi najbližšími príbuznými, čiže šimpanzmi (oddelili sa od predkov ľudí pred 7 miliónmi rokov), gorilami a orangutanmi. Podľa jeho názoru, hrala ľudská sexualita popri rozvoji mozgu a vzpriamenej chôdzi významnú úlohu v evolúcii. Jej vývoj bol silne determinovaný spôsobom života lovcov a zberačov, ktorý trval milióny rokov a skončil sa približne pred 10 tisíc rokmi, keď sa väčšina ľudstva začala živiť poľnohospodárstvom.
V spoločnosti lovcov a zberačov bolo úlohou žien prevážne zbierať rastlinnú potravu, starať sa o potomstvo a „udržiavať oheň", zatiaľ čo úlohou mužov bolo uloviť zver, a tak priniesť na stôl živočíšne bielkoviny, ako aj chrániť svoj kmeň pred divou zverou a mužmi iných kmeňov. Takéto rozdelenie úloh ovplyvnilo aj evolúciu ľudskej sexuality. Keďže prvoradým biologickým záujmom každého jedinca je prenesenie svojich génov na ďalšie generácie, pre mužov bolo najvýhodnejšie, ak mali sex, a teda aj potomstvo, s čo najväčším počtom žien.
U žien súťažili dve stratégie: Prvou stratégiou bolo mať sex s čo najväčším počtom mužov v nádeji ich príspevku k jedálnemu lístku, ktorý by potom umožnil prežitie ich potomstva. Nazvime tieto ženy súčasnou terminológiou ako „neverné". Slabosťou tejto stratégie bolo, že ani jeden z početných sexuálnych partnerov nemohol mať istotu, že je otcom potomstva a nemusel mať ochotu prispievať k jedálničku a ochrane tejto ženy a jej potomka. Druhá stratégia vychádzala so zamerania sa na jedného stabilného partnera, ktorý tak mal určitú istotu, že potomok je jeho, a bol preto ochotný dlhodobo prispievať potravou aj ochranou svojej partnerky a jej potomstva. Tieto ženy by sme nazvali dnešnou terminológiou ako „verné".
Zdá sa, že táto druhá stratégia nakoniec zvíťazila a s rozvojom ľudskej spoločnosti bola neskôr uzákonená náboženskými aj štátnymi zákonmi ako inštitúcia manželstva, vo väčšine dnešného sveta monogamného, ale v niektorých spoločnostiach doteraz oficiálne polygamného. Vychádzajúc z Diamondovej teórie je dobre možné pochopiť aj sexuálne správanie dnešných ľudí. Na základe toho je možné vysvetliť, prečo sú muži častejšie neverní ako ženy. I keď je nevera u žien zriedkavejšia, nie je až taká zriedkavá, čo je pozostatkom jednej zo stratégií prežitia potomstva. V súlade s tým anonymné prieskumy ukázali, že až 80% mužov a skoro polovica žien bola minimálne raz v živote neverných svojmu súčasnému partnerovi. Genetické štúdie zistili, že asi 10% detí má iného biologického otca, než bol oficiálny partner ženy v čase oplodnenia.
I keď teória dobre vysvetľuje význam sexuality vo vývoji ľustva, nevysvetľuje aká je úloha lásky. Je naozaj láska len chybou, alebo náhodným vedľajším produktom evolučného programu? Teraz nehovorím o zaľúbenosti, pri ktorej nikto nepochybuje, že zvyšuje pravdepodobnosť sexuálnych stykov u „postihnutého" páru. Ale o láske ako dlhodobej emociálnej väzbe muža a ženy. Tu sa môžeme pohybovať len v oblasti hypotéz.
Jedna z nich by bola, že rozvoj s emóciami spojenej pravej mozgovej hemisféry viedol aj k schopnosti rozvoja dlhodobých citových väzieb. Ďalšou možnosťou, ktorá by aj z evolučného hľadiska dávala zmysel, je predpoklad, že láska vedie k stabilizácii partnerských vzťahov na dlhý čas, keďže potomkovia ľudí potrebujú dlhší čas na to, aby sa osamostatnili. Nakoniec aj kombinácia obidvoch možností nie je vylúčená.
Definitívnu odpoveď na otázku, či je láska náhodným fenoménom v evolučnom programe, alebo je z evolučného hľadiska výhodná, zatiaľ nepoznáme. Ja by som sa však prikláňal k tej druhej možnosti, lebo potom by zaujímavým spôsobom súhlasili výsledky vedy s tým, čo sa už tisícročia ospevuje aj v umení. A umenie odráža ľudskú skúsenosť.
Literárne zdroje:
Darwin, Charles: Pôvod druhov. Kalligram, Bratislava, 2006
Diamond, Jared: Prečo máme radi sex? Archa, Bratislava, 1999
