Maturitu máš úspešne za sebou a pricestoval/a si do Holandska. Čo teraz?
Priznávam, po prečítaní nasledujúcich riadkov to môže vyznieť komplikovane, no nie je to atómová fyzika. Úspešne sa zabývať v Holandsku zvládne bez problémov každý.
Pripomeniem, ubytovanie si treba vybaviť vopred. Niektorí si to nechávajú na poslednú chvíľu a občas sa potom stane, že prídu a nemajú kde bývať. Tejto situácii sa (väčšinou) dá vyhnúť, ak si bývanie začneš zháňať v dostatočnom predstihu.
Čo treba zariadiť po príchode?
BSN (burgerservicenummer). Každý občan dostane vlastné unikátne číslo, ktoré potrebuje na všetky úkony so štátnou správou, ale aj súkromným sektorom - napríklad s bankami. Nečakaj, a čím skôr sa zaregistruj na radnici. Musíš tam prísť osobne, ale o presný termín môžeš požiadať vopred cez internet. Od dňa registrácie sa stávaš oficiálnym obyvateľom mesta. Do troch týždňov ti príde úradný list na tvoju adresu s tvojím BSN. Tento dokument nestrať.
DigiD je užitočným prostriedkom, ako rýchlo a jednoducho komunikovať s úradmi online. Slúži na overenie identity holandských obyvateľov na internete. Pomocou neho sa môžeš prihlásiť do svojho účtu na stránke ministerstva financií (slúži napríklad pre vybavenie dotácií - píšem o tom nižšie) a využiješ ho aj pri zriaďovaní bankového účtu. O DigiD môžeš požiadať online po tom, čo dostaneš svoje BSN. Holandská vláda ti ho následne pošle poštou do niekoľkých dní.
OV chip card. Slúži na cestovanie vlakom, ale aj mestskou hromadnou dopravou. Je to v podstate kreditná karta, ktorú si musíš dobíjať a na ktorú si kupuješ lístky. Kúpiš ju všade, dokonca aj v potravinách Albert Heijn. Vlaky a MHD sú však pre cudzincov mimoriadne drahé. V Haagu aj jedna zdanlivo krátka jazda vyjde na 1,50 €. Holandskí vysokoškoláci majú verejnú dopravu zdarma. Aj zahraniční študenti majú na ňu za istých okolností nárok - ak mesačne odpracujú určitý (pomerne vysoký) počet hodín, a to sa popri štúdiu zväčša neoplatí. Pracuje sa na tom, aby v budúcnosti aspoň študenti z EÚ mali rovnaké výhody ako miestni, no ktovie ako to dopadne...
Tvojim najlepším kamarátom v Holandsku sa stane bicykel. Dostaneš sa s ním všade, pretože cyklopásy a cyklocesty sú doslova na každej ulici. Bicykel si môžeš kúpiť na burze na Facebooku, alebo v obchode "z druhej ruky" - ušetríš životné prostredie aj množstvo peňazí. Nikdy však neplať cudzím ľuďom vopred (toto platí pri všetkom - aj pri ubytovaní, ak si ho nájdeš napríklad cez Facebook). Vždy si bicykel najprv vyskúšaj a môžeš skúsiť zjednať aj cenu. Mne sa takto podarilo ušetriť 15 eur. Bicykel ti mesačne ušetrí desiatky eur.
Tvoje európske zdravotné poistenie (čiže slovenská karta poistenca) poslúži len na stav núdze. Ak sa ti stane úraz a budeš si chcieť zavolať sanitku, tvoje európske poistenie ti to pokryje. Problém nastáva pri bežných doktoroch. Ak chceš mať vlastného "obvoďáka", zubára, alebo očného, musíš si "kúpiť" holandské zdravotné poistenie. To isté platí, keď chceš pracovať, zamestnávatelia ho budú vyžadovať.
Bankový účet. Viaceré banky majú pre študentov účet zdarma (napríklad ING, Rabobank alebo ASN Bank). Internet banking ING a Rabobank je aj v anglickom jazyku. Pýtate sa, načo bankový účet? Ja som si pôvodne holandský účet zakladať neplánoval, no do problémov som sa dostal po tom, čo som zistil, že mnohé obchody a podniky odmietajú zahraničné Visa a Mastercard karty. Napríklad Albert Heijn, ale aj mnohé kaviarne.
Niektorí zahraniční študenti si vybavia aj holandského mobilného operátora. Slovenskí mobilní operátori totiž po troch mesiacoch bez prestávky strávených v zahraničí pošlú upozornenie a následne, ak nezmeníš svoje správanie (t.j. nevrátiš sa naspäť na Slovensko), ti začnú účtovať špeciálne poplatky. Tie však nie sú až také vysoké, pokiaľ nezvykneš volať a esemeskovať priveľmi dlho a často. Ja zvyčajne volám cez Whatsapp alebo cez Facetime cez WiFi. Vyššie poplatky ťa čakajú, ak plánuješ používať mobilný internet. Pri využití jedného gigabajtu dát mesačne od O2 by mi takto naúčtovali ďalšie tri až štyri eurá. Osobne som mobilný internet prakticky nepotreboval, lebo v škole aj doma (na internáte) mám spoľahlivú WiFi. Keď sa vrátiš naspäť na Slovensko, operátor ti pošle esemesku, že ti už príplatky navyše účtovať nebude.
Ako môžeš ušetriť
Holandská vláda poskytuje dotácie pre ľudí s nízkym alebo žiadnym príjmom. To sa vzťahuje aj na zahraničných študentov. Pokiaľ bývaš sám a tvoj čistý mesačný nájom ("basic rent") dosahuje menej ako 442,46 €, môžeš požiadať o dotáciu na bývanie. Tá sa pohybuje okolo 200 eur mesačne.
Pokiaľ máš bývanie cez Duwo alebo room.nl, väčšinou máš na takýto príspevok nárok. Aj keď je tvoj nájom omnoho vyšší než 442,46 €, väčšinou je rozdelený na "basic rent" a "service cost" (nižší ako uvedená horná hranica musí byť "basic rent"). Ak nevieš, ako na tom si, požiadaj svojho landlorda o "rent breakdown".
Podobne máš nárok aj na príspevok na zdravotné poistenie. Najprv však musíš zaplatiť určitú čiastku (okolo 400 eur). Až následne máš nárok na príspevok, ktorý ti poistenie čiastočne pokryje. Ak však nepracuješ, lekárov máš stále na Slovensku a plánuješ sa na Slovensko pravidelne vracať, holandské zdravotné poistenie sa ti podľa mňa až tak neoplatí.
Najčastejším dôvodom, prečo sa študenti rozhodnú predsa len zostať "doma", sú financie. Štúdium v zahraničí je naozaj nákladná záležitosť. No ak aj nemáš peniaze a veľmi chceš ísť "von", máš viacero možností, ako to vyriešiť.
Jednou z nich je študentská pôžička, ktorú poskytuje holandská vláda všetkým študentom z EÚ. Podmienkou je mesačne si odpracovať aspoň 56 hodín. Splácať ju budeš až po niekoľkých rokoch po skončení školy a iba ak tvoj príjem presiahne určitú čiastku. Ak sa rozhodneš ísť touto cestou, odporúčam najskôr skontaktovať sa s tvojim student advisorom, ktorý ti poradí, ako na to.
Druhá možnosť je brigáda. Časovo sa to so štúdiom dá skĺbiť a môže ti to pokryť časť nákladov. Neovládaš holandčinu? Nevadí. Vo väčšine prípadov postačí angličtina.
Nezodpovedal ti môj blog všetky tvoje otázky? Množstvo otázok budú mať aj ostatní tvoji spolužiaci a navzájom si určite poradíte. Neváhaj a vypýtaj si radu od starších študentov. V minulosti si určite prešli tým istým a radi ti poradia. Pokiaľ sa o tom chceš porozprávať s niekým zo Slovenska, napíš Unimaku, ktorý tvoria šikovní slovenskí študenti a študentky s množstvom skúseností a sú ochotní posunúť svoje rady ďalej.
V ďalšom blogu vám opíšem svoje dlhodobejšie skúsenosti z praktického každodenného života v Holandsku. Kde sa najvýhodnejšie nakupuje, koľko stoja banány na Haagse Markt a či chodia barberi na stretnutie so zákazníkom načas.
