Príchod do triedy, ako zvyčajne, pár sekúnd pred učiteľom, pár sekúnd po zvonení. Jakub si už skoro vybaľoval zošit, ked si jeho rozospatý mozog uvedomil niečo nezvyčajné. Tých ľudí nepoznal...
Behom krátkej chvíle mu prešlo mysľou niekoľko krokov
‚Som v mojej škole? √
Som v mojej triede? √
Je tu moja trieda? X‘
Samozrejme, že keďže prišiel až po zvonení, nevedel, kam sa tí dochvíľni... mensáci odpratali. Vyšiel z triedy, rozmýšľajúc kam mohli na náuke o spoločnosti ísť. Klasické riešenie. Ruka von z vrecka, posledné volané číslo z predošlého rána sa samozrejme nezmenilo.
„Peťo, kde sme?“
„V malej telocvični...“ odpovedal znudený hlas.
Jediná trieda v škole bez stolov a oni tam samozrejme musia byť, ked je treba písať sloh. Jakub sa rozhodol odložiť úlohu na biológiu, aj tak by nič nesledoval. Veď z nej len maturuje. Počas tohto myšlienkového pochodu sa dotackal sa do malej telocvične. Zvyšok hodiny strávil sledovaním učiteľky, ktorá vysvetľovala vzťah medzi filozofiou jogínov, budhizmom a stojkami na hlave. Nasledovala teoretická dvojhodinovka, čas behom ktorého bol Jakub schopný napísať kľudne i schopnú úvahu. Učiteľ prišiel nezvyčajne oblečený, bez knižiek. Miesto hluku a vŕzgania stoličiek bolo v triede ticho, takmer všetci sedeli v nemom úžase. Po širokom, žltom úsmeve bolo všetko jasné. Nestihol si cez prestávku ani ráno zapáliť takže ideme po nejakou zámienkou do parku.
„Keďže zima je v najtuhšom, je skvelý čas niečo sa naučiť o hibernácii! Všetci do šatne, prezliecť sa, prezúvať sa zjavne väčšina nemusíte.“
‚No skvelé,‘ pomyslel si Jakub, keďže vedel, že v parku pri -10 nenapíše bez odmrznutých prstov a zadku ani odstavec.
Podvojhodinovke sa vrátili do triedy pekne premrznutí a s rovnakým množstvom užitočných informácií v hlave. Nasledovala slovenčina a Jakub sa psychicky zmieroval so zaradením sa do skupinky pred katedrou a teror z toho vyplývajúci. Prišla učiteľka. Po usadení nasledovalo ťažké povzdychnutie, keď zbadala, koľko žiakov sa druhý raz zdvihlo zo stoličiek a smerovalo k nej. Jakub bol medzi nimi, pripravoval si ospravedlnenie sa následnú ignoráciu všetkého na hodine. Veď za tie roky si už zvykol...
