Príbeh všedného dňa

RRR „Hm, čo?“ RRR „Čo som komu...“ Budík prestal zvoniť, Jakub si uvedomil, že si zas bude musieť oddýchnuť na svojej lavici miesto postele. Bude zase raz počúvať monológy znavených, frustrovaných ľudí. Umyl si zuby, zabalil desiatu... ‚Do riti, utorok. Máme mať sloh!‘ Hladina adrenalínu stúpla do nebeských výšin a hneď aj klesla po uvedomení si, že slovenčina je až štvrtá. Žiadny problém, napíše sa v škole.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (6)

Príchod do triedy, ako zvyčajne, pár sekúnd pred učiteľom, pár sekúnd po zvonení. Jakub si už skoro vybaľoval zošit, ked si jeho rozospatý mozog uvedomil niečo nezvyčajné. Tých ľudí nepoznal...

Behom krátkej chvíle mu prešlo mysľou niekoľko krokov

‚Som v mojej škole? √

Som v mojej triede? √

Je tu moja trieda? X‘

Samozrejme, že keďže prišiel až po zvonení, nevedel, kam sa tí dochvíľni... mensáci odpratali. Vyšiel z triedy, rozmýšľajúc kam mohli na náuke o spoločnosti ísť. Klasické riešenie. Ruka von z vrecka, posledné volané číslo z predošlého rána sa samozrejme nezmenilo.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

„Peťo, kde sme?“

„V malej telocvični...“ odpovedal znudený hlas.

Jediná trieda v škole bez stolov a oni tam samozrejme musia byť, ked je treba písať sloh. Jakub sa rozhodol odložiť úlohu na biológiu, aj tak by nič nesledoval. Veď z nej len maturuje. Počas tohto myšlienkového pochodu sa dotackal sa do malej telocvične. Zvyšok hodiny strávil sledovaním učiteľky, ktorá vysvetľovala vzťah medzi filozofiou jogínov, budhizmom a stojkami na hlave. Nasledovala teoretická dvojhodinovka, čas behom ktorého bol Jakub schopný napísať kľudne i schopnú úvahu. Učiteľ prišiel nezvyčajne oblečený, bez knižiek. Miesto hluku a vŕzgania stoličiek bolo v triede ticho, takmer všetci sedeli v nemom úžase. Po širokom, žltom úsmeve bolo všetko jasné. Nestihol si cez prestávku ani ráno zapáliť takže ideme po nejakou zámienkou do parku.

SkryťVypnúť reklamu

„Keďže zima je v najtuhšom, je skvelý čas niečo sa naučiť o hibernácii! Všetci do šatne, prezliecť sa, prezúvať sa zjavne väčšina nemusíte.“

‚No skvelé,‘ pomyslel si Jakub, keďže vedel, že v parku pri -10 nenapíše bez odmrznutých prstov a zadku ani odstavec.

Podvojhodinovke sa vrátili do triedy pekne premrznutí a s rovnakým množstvom užitočných informácií v hlave. Nasledovala slovenčina a Jakub sa psychicky zmieroval so zaradením sa do skupinky pred katedrou a teror z toho vyplývajúci. Prišla učiteľka. Po usadení nasledovalo ťažké povzdychnutie, keď zbadala, koľko žiakov sa druhý raz zdvihlo zo stoličiek a smerovalo k nej. Jakub bol medzi nimi, pripravoval si ospravedlnenie sa následnú ignoráciu všetkého na hodine. Veď za tie roky si už zvykol...

Jakub Mihalčiak

Jakub Mihalčiak

Bloger 
  • Počet článkov:  8
  •  | 
  • Páči sa:  0x

I'm a quitter. I come from a long line of quitters. It's amazing I'm here at all. Zoznam autorových rubrík:  SlohyModerný svet, jeho kultúraSúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

717 článkov
Lívia Hlavačková

Lívia Hlavačková

43 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Iveta Rall

Iveta Rall

53 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Monika Nagyova

Monika Nagyova

275 článkov
SkryťZatvoriť reklamu