Developerský Klondike sa definitívne skončila „finančná zima“ dorazila aj keď s oneskorením, ale predsa ajk nám. Už teraz je mnohým jasné, že neuvidia také marže o akýchsnívali, aj keď od červených čísel majú projekty zjavne ešte ďaleko. Okrempozitív tejto krízy, ktorými sú hlavne nižšie ceny komodít a stavebnýchmateriálov a uvoľnenie kapacít na pracovnom trhu v tomto segmentepribudlo aj mnoho negatív. Peniaze zdraželi a spolu s nimi aj nárokyna vlastný kapitál, finančné zázemie a zdravie spoločnostía charakter samotných projektov. Toto zákonite postihlo aj veľkýchdeveloperov chystajúcich sa na obrovské a šťavnaté sústo v podobevýstavby diaľnic cez tzv. PPP projekty. Kto, za akú cenu a za akýchpodmienok im dnes požičia? Naše regionálne banky na takto veľké projekty nemajúkapacitu a medzinárodne finančné giganty sú na kolenách. Popri myšlienkeosloviť naše DDS-ky, ktoré majú určite viacero obmedzení ohľadom pomerukapitálu a rizika, ktoré môžu na takéto projekty dať, existuje ešteniekoľko málo diskutovaných alternatív.
Ak sa nepredpokladá výraznejšie pozmenenie scenáru tvorby PPPprojektov, tak sa ako schodná cesta pre takto rozsiahle financovanie ukazujevydanie dlhopisov. Hlavne dlhopisy islamského finančníctva – tzv. sukuky byišli „na dračku“ aj v tomto čase „krízy likvidity“. Ako prípadová štúdia poslúži vydanieprvého európskeho sukuku Nemeckou spolkovou republikou Sasko-Anhaltskopred štyrmi rokmi. Spolková vláda založila nadáciu v Holandsku, ktorá slúžilavýhradne ako tzv. „Special Purpose Vehicle“ (SPV), a prenajala jej vládnebudovy v hodnote 100 miliónov eur na sto rokov. Následne si ich spolkovávláda od nej spätne prenajala na 5 rokov a nadácia potom vydala päťročnýsukuk v objeme 100 miliónov eur naviazaný na EURIBOR. Medzi investormi malveľký úspech. Viac o islamskom finančníctve som napísal v inom článkutu a pre Trend tu.
Dalo by sa na to ísť aj viac strategicky a dať PPP medzinárodnýprvok. Ako finančného partnera by si štát zvolil štátny investičný fond z Východu.Vhodné by boli niektoré menšie a menej politicky citlivé ako napríkladsingapurský Temasek. Takýchto fondovje veľa a spolu majú aktíva v odhadovanej výške 3,5 bilióna (angl. trillion)dolárov, z čoho je veľká väčšina veľmi likvidných. Mnoho z nich v súčasnostizamýšľa investície do infraštruktúry. Ako príklad uvediem saudsko-americkú jointventure Mubadala-GEfund. No najlogickejší by bol kórejský KIC. Južná Kórea tu už mározsiahle investície a teda má už vybudovanú isté zázemie v zmysle HR a kontaktov. My by sme im za ich výhodnéfinancovanie mohli ponúknuť účasť ich firiem ako Hyundai Heavy Industriesna danom projekte a ideálne by sme mohli pritiahnuť aj nové a veľmi žiadanéinvestície v ťažkom strojárstve. Vďaka euru a najrýchlejšiemu rastu v EÚmáme bezkonkurenčné postavenie v strednej Európe a firmy ako HHI bysme mohli do istej miery „vyfúknuť“ aj Francúzom, ktorí sa snažia o väčšiu spoluprácus kórejskými firmami v lodiarenskom segmente a aj preto tlačiacez EÚ na zavretie poľských lodeníc tým, že napadli oprávnenosť štátnej pomocizo strany poľskej vlády.
Súčasnú finančnú krízu by sme mali brať ako výzvu a príležitosť.Namiesto „krízového“ dotovania neefektívnych výrob veľkých podnikov a mrhania štátnychpeňazí na protikrízové záchranné „balíčky“, v ktorých sa pretekajú naši americkí a západoeurópskí kolegovia, by sme mali strategicky zvážiť, aképríležitosti nám táto kríza prináša. Vďaka včasnému prijatiu eura to vyzerá, žeich bude viac ako dosť.
