Finančná kríza, ktorá sa užv súčasnosti mení na krízu ekonomickú je najmä posledné týždne stredobodomzáujmu štátnikov, médií a širokej verejnosti. Ide o veľmi komplexný problém, postihujúcivšetkých aktérov na finančných trhoch a jeho vývin ovplyvnilo viacero, lenčiastočne sa prekrývajúcich, udalostí. Ak si zložíme červené alebo modréokuliare ideológie, musíme uznať, že za problém sú zodpovední tak politici voWashingtone, regulátori, FED, ratingové agentúry a špekulanti ako ajbankári. Preto zvaliť problém na predražené záložné hypotekárne listya nenásytných bankárov a nazvať súčasný záchranný balíček„supermegatunel“ je viac ako zjednodušením a hraničí so zavádzaním.Nehovorím, že pán Sulík sa na krízu pozerá cezokuliare ideológie, len jeho pokus o zjednodušené vysvetlenie krízynevyšiel.
O priebehu finančnej krízy som písalv minulom príspevku a teraz sa pokúsim pomenovať jej vinníkov:
Prvým vinníkom je FED kvôli držaniu veľminízkych úrokových sadzieb príliš dlho po spľasnutí bubliny technologickýchakcií a útoku z 11. septembra 2001. Tým dal podnet pre vytvorenienovej bubliny, tentoraz na realitnom trhu. Tá spľasla na konci roku 2006 a odvtedyzačali problémy. Americkým úradom tiež treba vytknúť neschopnosť dôslednej kontroly nekalých praktík poskytovaniahypoték. Hypotekárni makléri sa dostávali do konfliktu záujmov, lebo samiposudzovali bonitu klientov a získavali prémie z objemu poskytnutýchhypoték. K tomu ešte aj bonitným klientom predávali ARM hypotéky, ktoréboli skôr určené pre menej bonitných klientov a ktorých splátka po časeprudko vzrástla. Za ARM hypotéky mali totiž vyššie prémie.
Najlepší dôkaz toho, že neexistuje kontrolórsuperman je fakt, že doposiaľ najväčšie problémy mali najregulovanejšieinštitúcie ako banky a poisťovne. Bolo to spôsobené aj tým, že napr.hedžové fondy môžu flexibilnejšie narábať so svojimi aktívami ako poisťovne.Fedu tiež nevadil pomer medzi vlastným a požičaným kapitálomv investičných bankách, ktorý bol po dlhú dobu niekde medzi 1 k 30 až 40.
Druhým vinníkom je Kongres, na ktoréhopodnet vznikli tzv. GSEs - Fannie Mae a Freddie Mac. Tie mali „misiu“zabezpečovať dostupné financovanie nehnuteľností pre menej bonitných občanov.V roku 2003 mal Freddie účtovný škandál, po ktorom sa ešte viac zaviazalpodporovať „Affordable housing“ aby sa vyhol ďalšiemu vyšetrovaniu. F&F mali vždy dostatok kapitálu nasvoje „poslanie“ skupovania nebonitných hypoték od bánk, lebo investori správneverili, že v prípade krachu daných inštitúcií im ich dlhopisy preplatívláda USA. Len Číňania do F&F napumpovali vyše 200 miliárd dolárov.
Tretím vinníkom súrádoví občania - špekulanti, ktorí verili, že ceny domov môžu len rásť,a preto si neváhali zobrať aj druhú, nevýhodnú hypotéku. Verili, že dompredajú, ešte pred zvýšením splátky a hypotéku splatia a budú satešiť zo zisku. Len keď na konci roku 2006 prestali rásť ceny domova prudko zdražel benzín a potraviny, mnohí zistili, že zvýšenésplátky nie sú schopní splácať.
Štvrtým vinníkom je sekuritizácia, ktorá, ajkeď je dôležitou súčasťou finančných trhov, dosiahla veľkých rozmerova otupila motiváciu dôslednej kontroly bonity klientov pri poskytovaníhypoték a zisťovania kvality hypotekárnych záložných listov. Lebohypotekárny makléri ako Countrywide tieto hypotéky balili do cenných papierova so ziskom predávali bankám, ktoré si ich predávali medzi seboua investovali do nich v ich mimosúvahových nástrojoch (SIVs). Bankyich ďalej predávali rôznym investorom a v neposlednom rade Freddiea Fannie, ktoré pomáhajú financovať skoro polovicu hypoték na americkomtrhu. Sekuritizácia pomohla rozšíriť problém do celého sveta. Na druhej strane treba povedať, že liberalizmus je aj súčasťou riešenia problému, keď vďakaotvorenej ekonomike a slobodnému pohybu kapitálu mohli injekcie od štátnych investičných fondov Východu zachrániť oslabené západné banky.
Piatym vinníkom sú investičné banky. Tieboli aj medzi prvými obeťami - viď príklad Bear Stearns.Vďakaabsencii retailového biznisu boli vyše sto rokov málo regulované, a preto sa púšťali doveľkých rizík, za ktoré dosahovali nadpriemerné zisky. Boli úžasne preúverovanéa neskoro sa spamätali a až do svojho konca neboli schopné výrazneznížiť svoju „leverage“, ani rok po kríze likvidity (tzv. „credit cruch“),ktorá začala v auguste 2007. Na konci im samozrejme už nikto nechcelpožičať, hlavne po historických prepadoch ich akcií.
Šiestymvinníkom sú ratingové agentúry, ktoré hodnotili komplexné deriváty založenéhypotékami. Ani tzv. „senior tranches of CDOs“, teda cenné papierezaložené najbonitnejšími hypotékami si nedokázali udržať svoju hodnotua ich cena sa po vypuknutí paniky a nedôvery prepadla, zatiaľ čo trhs týmito derivátmi úplne vyschol.
Siedmym a najväčším vinníkom je stracha nedôvera na finančných trhoch. Tie zmrazili obchodovanies krátkodobými úvermi, čo úplne paralyzovalo niektoré spoločnostia v súčasnosti spôsobuje prelievanie sa krízy z Wall Street naMain Street. Najlepší dôkaz ako zle na tom banky sú a ako si nedôverujú,je spread medzi oficiálnym Liborom a skutočnými úrokmi, za ktoré sú siochotné tajne navzájom požičať. Ďalší ukazovateľ ich zlého stavu je cenapoistenia defaultu úverov, ktorá neustále rastie a pred týždňom zažila historický skok. Rastceny týchto credit-default swapov a s tým súvisiace margin calls, eštezhoršili problémy poisťovní AIG a Washington Mutual a urýchlili ichpád.
Ôsmim vinníkom bola nenásytnosť investorov.Príkladom je pád investičná banka Bear Stearns. Hedžové fondy, ktoré s ňou rozväzovalizmluvy o ňej zároveň rozširovali poplašné správy a predávali jejakcie nakrátko. Aj keď to SEC vyšetrovala, nedočítal som sa o nejakýchkonkrétnych obvineniach. Insider trading a pôvodcu škodlivých fám je ťažkovypátrať v dnešnom svete početných sociálnych sietí a blogov. Aj keď je shortselling významná súčasť obchodovania na finančných trhoch, teraz bolzakázaný tzv. naked short selling a pozastavený krátky predaj niektorýchtitulov, aby sa situácia ešte nezhoršila.
Deviatim vinníkom sú politici a ichnekoordinované kroky a vyhlásenia po prepuknutí krízy. Ako príklad poslúžibritský debakel s hypotekárnou bankou Northern Rock, ktorá sa, poprerieknutí pána Darlinga o jej zhoršenom stave, stala obeťou prvého„bankrunu“ za vyše sto rokov.
Desiatymsú do istej miery média, ktoré sú nosičom informácií a katalyzátorompaniky. Krízu exponenciálne zhoršujú, aj keď neúmyselne.
Určiteby sa dalo pokračovať. Chcel som len načrtnúť problém a poukázať na jehozložitosť. Nemožno heslovite tvrdiť, že zlyhal neoliberalizmus. Dalo by sakontrovať, že zlyhalo sociálne inžinierstvo, ktoré sa snažilo čarovne vyriešiťsociálne problémy dávaním hypoték ľuďom, ktorí by ich v „neoliberálnom“kapitalizme nikdy nedostali. Všetci hovoria, že za krízu môže nenásytnosťbankárov Wall Streetu, ja som presvedčený, že sme svedkom deterministickéhochaosu, keď aj najmenšia zmena môže destabilizovať celý systém.
Slovo„tunel“ bolo stelesnením privatizácie deväťdesiatych rokov. V súvislostiso súčasnou krízou môžeme hovoriť o spľasnutej bubline. Záchranný fond,ktorý je súčasťou záchranného balíčka za 700 miliárd dolárov bude skupovaťsilne znehodnotené hypotekárne záložné listy. Ich hodnota sa dá iba odhadnúť,keďže pre ne neexistuje trh. Bezcenné ale nie sú. To by musela byť delikvenciana úrovni 100%. Teraz je možno do 5%. Po čase tieto aktíva vláda dokáže predaťa možno aj so ziskom, podobne ako 80 percentný podiel v AIG. Dnes pánBernanke ohlásil, že Fed bude poskytovať krátkodobé úvery priamo firmáma tým chce oživiť dôležitý trh krátkodobých úverov, ktorého zrútenie byznamenalo výrazne ohrozenie reálnej ekonomiky.
Necítim sa byť expertom na danú tému, anifinančníctvo ani bankovníctvo neštudujem. PánaSulíka považujem za výborného odborníka, blogera a dúfajme aj budúcehopolitika. S populistickourétorikou by však mohol počkať, až keď bude na nejakej oficiálnej kandidátke. Nodúfajme, že aj vtedy jej odolá.
