Po krátkom zamyslení zistíme, že žiaden sektor nemá dobrý imidž. Štátni zamestnanci sa v predstavách ľudí iba flákajú a zbytočne zaťažujú „produktívny sektor". Podnikatelia sú zas chamtiví a bezcharakterní a mimovládky sú pažravé a nevlastenecké. Ale nie je to tak. Z vlastnej skúsenosti často vidím, že štátni zamestnanci a pracovníci mimovládok robia niekedy viac ako rádoví zamestnanci firiem, ale s menším ohodnotením a uznaním.
Veľmi rozšírený je názor, že štát sa nemá do zamestnávania pliesť a nechať všetko na trh. Často sa pri tom operuje kvantitou: viac alebo menej zásahov štátu, počet pracovných hodín, suma peňazí pre nezamestnaných, alebo dĺžka výpovednej lehoty. Existujú však aj „smart" riešenia, ktoré sa pozerajú skôr na kvalitu a efektivitu. Nevidia problém nezamestnanosti z pohľadu hry s nulovým súčtom, kde sa ľudia vadia o to, komu pripadne aký diel koláča. Chcú zväčšiť celkový koláč, alebo vytvoriť nový.
80 percent pracovných pozícii je po známosti
Nie na Slovensku. Podľa WSJ v Amerike. Preto je dôležité viesť mladých k stážovaniu ešte počas strednej školy a k aktívnemu budovaniu kontaktov v súkromnom sektore. Na internete sa dnes nevyhnete článkom sršiacim optimizmom z všakovakých inovácii, aplikácii, výskumných centier a start-upov. Evgeny Morozov je skeptik a nemyslí si, že svet, v ktorom vie každý programovať, by bol lepším. Rovnako nechceme, aby bol každý inštalatérom. Obe pozície sú žiadané, ale samé o sebe neprinášajú vysokú pridanú hodnotu. Stredné školy by mali, podľa mňa, učiť deti programovať v jazykoch ako python, ruby, atď. Ale rovnako by ich mali učiť, ako určitý kód skopírovať a použiť na konkrétne nové riešenie. Tiež by ich mali naučiť, ako si vypočítať rozpočet na daný projekt a ako vedieť komunikovať s inými kultúrami a pracovať v tíme. Napríklad v takom, ktorého súčasťou budú aj ázijskí alebo africkí programátori, testeri, dizajnéri, marketéri a investori.
Cvičné firmy
Najlepšie sa to naučia žiaci na praktických projektoch, aké ponúkajú cvičné firmy. Tie detailne simulujú procesy reálnej firmy, s ktorou študentii spolupracujú a „obchodujú" aj s inými cvičnými firmami v zahraničí. Koncept cvičných firiem pochádza z Nemecka, kde má storočnú tradíciu. Na Slovensku ich je 818, čo je v medzinárodnom porovnaní vysoký počet. Štát by mal viac tento koncept propagovať aj v súvislosti s rekvalifikáciou nezamestnaných. Cvičné firmy sa prakticky príliš nelíšia od projektu sociálnych podnikov, z ktorých mnohé by bez podpory štátu neprežili. Rozdiel je len v tom, že cvičné firmy sú skoro bez nákladov, ale ich efekt na získanie kvalifikácie, je podľa mňa väčší. Koncept sociálneho podnikania (social enterprise) treba oživiť, ale dať mu iný imidž a obsah.
Slovensko - lákavá krajina pre cudzincov
Znie to paradoxne, ale čím viac cudzincov bude mať pozitívnu mienku a skúsenosti so Slovenskom, tým viac práce budú mať Slováci. Zlepšenie imidžu národnej značky o jednu priečku v Nation Brands Index prináša až 27% zvýšenie priamych zahraničných investícii. Podľa mňa dosť ambiciózne tvrdenie, ale podobnú kauzalitu potvrdzuje aj ďalší prieskum. Pritom Slovensko nemusí robiť divy. Napríklad treba začať s princípom, že každého cudzinca si rovnako vážime. Nie len preto, že sa z neho môže vykľuť investor a zamestnávateľ. K tomu treba zmeniť prax na cudzineckej polícii a dať každému cudzincovi, také služby, aby pocítil, že je tu doma. Potom stačí aplikovať našu národnú stratégiu budovania značky a proaktívne komunikovať Slovensko smerom do sveta. Článok v Sme síce priniesol nelichotivý obraz o pohostinnosti Slovákov, ale ten sa zakladá na zle pochopenej správe WEF, ktorú svetové média vytrhli z kontextu a postavili tvrdenia na nedostatočných dátach (pripravujem článok). Slováci sú podľa mňa pohostinní, čo nie je to isté ako tolerancia. Mali by sme byť tolerantnejší a lepšie sa naučiť po anglicky. Napríklad tým, že sa zruší povinnosť dabingu v televízii.
eGovernment trochu inak
Internet dnes taktiež ospevuje tzv. „sharing economy", kde v skratke „ti ja pokosím záhradu a ty mi požičiaš auto a nájdeme sa cez internet". V individualistickej Amerike to môže vyznieť ako zásadná inovácia, ale je zrejmé, že toto nie je výrazné riešenie chudoby a nezamestnanosti. eGovernment nie je iba o elektronickej komunikácii s úradmi a otvorených zmluvách. Štát by mohol aplikovať vtipný nápad Fera Múčku - okrem predĺženia otváracích hodín úradov aj cez crowdsourcing. Ten by predstavoval rozdelenie práce na malé úlohy, jej zadanie a distribúciu cez jednotný portál. (Napr. preklad dokumentov, prepis, komunikácia s občanmi, čistenie údajov, spracovanie informácií, atď.). O tie by sa uchádzali nezamestnaní, ktorí by napríklad urobili prvé malé úlohy zadarmo, aby si vybudovali dôveryhodný profil na portáli. Podobne, ako pri cvičnej firme, ide o to, vytvoriť cez malé úlohy opätovne vzťah k práci, pomôcť vybudovať prax absolventov a zlepšiť kvalitu štátnych služieb.
Asi najvyššou pridanou hodnotou by zároveň bolo budovanie databázy zručností mladých a získlanie štatistík a podkladov pre ďalšie intervencie. Na projekte by štát mohol spolupracovať napríklad s nadšencami okolo iniciatívy To sa nedá.
Slovensko - daňový raj pre social enterprise
Česko má zámer stať sa daňovým rajom. V dnešnej situácii okolo Cypru, však podobné snahy môžu vyznieť negatívne. Paradoxne najväčšími daňovými rajmi sú práve rozvinuté ekonomiky ako Veľká Británia, Holandsko a USA. Aby sme sa odlíšili a vytvorili „haló efekt", potrebujeme pozitívnu a prospešnú koncepciu, ktorú predstavuje práve sociálne podnikanie a impact investing. Slovensko má podľa stratégie národnej značky atribúty svojráznej krajiny s potenciálom prinášať nové nápady a idey (vynálezci, Dubček...). Sociálne podnikanie by do tejto predstavy zapadalo.
Okrem všadeprítomných „inovácií" a „hackovania" systému je ďalším ošúchaným výrazom aj social enterprise a spoločenská zodpovednosť firiem (CSR). Pritom by nemalo ísť len o výročné správy firiem, kde sú pekné fotografie usmievavých detí, ktorým zamestnanci rozdali hračky. Všetko sa to začína transparentným výkazníctvom, meraním sociálneho a ekologického dopadu a zodpovednou praxou firiem. Dôveryhodné firmy sú preukázateľne ziskovejšie. Štát by zvýšené nároky na vykazovanie kompenzoval nižším daňovým zaťažením sociálnych podnikov (social enterprise) a sociálnych investorov (impact investors). Napríklad cez novú právnu formu, ktorá by novoregistrovaným firmám za zvýšenú transparentnosť (bezhotovostné platby, reportovanie podľa IRIS a iných metrík...) zaručovala isté výhody. Fínsko propaguje svoje firmy ako „global problem solvers" a zameriava sa pritom na sektor clean tech, ktorý má byť „novou Nokiou". Clean tech je ale podmnožinou social enterprise. Teda podnikania, ktoré má pozitívny dopad na životné prostredie, zdravie, sociálnu inklúziu alebo vzdelanie.
Netreba si zamieňať inováciu s úspechom. Svetový úspech môžu priniesť aj jednoduché počítačové hry, ako fínska Angry Birds alebo bieloruská World of Tanks. Aplikovaný výskum nie je len o nanotechnológiách. A ani dobrý imidž nemusí krajinu zachrániť pred krachom. Na zvýšenie zamestnanosti však začnime s tým, že žiakov učíme kriticky myslieť, nebáť sa chýb, polemiky a vedieť vyjadriť svoj názor. Byť kultúrne citliví, hrdí na Slovensko, ale zároveň sa nestratiť vo svete. Získať pracovnú prax ešte na strednej škole a veriť v potenciál Slovenska aj napriek jeho "svojráznosti".
Nesúhlasíte, alebo máte nejaké iné nápady na zníženie nezamestnanosti?
Ak chcete viac odkazov na súvisiace témy, tak ma sledujte na twitteri @jakubsimek
