Tu nejde len o sexuálne menšiny. Dnes som čítal ako mladá rómska mamička s dieťaťom, dobrým zamestnaním a doktorátom musela do dvoch dní opustiť byt pre nevýhodnú zmluvu a desať realitných kancelárii jej odmietlo poskytnúť služby pri hľadaní podnájmu kvôli farbe pleti. Nie je presne toto príbeh, ktorý spája ochranu rodiny a slabších? V ideálnom svete by jej nejaký politik ako Figel volal ako prvý a poskytol nie byt, ale intervenciu a prešetrenie tejto diskriminácie. Lenže v reálnom svete, v Írsku, iba v roku 1996 zatvorili posledný katolícky domov pre „padlé“ slobodné matky. Počas fungovania týchto katolíckych inštitúcii v nich trpelo 35 tisíc žien. Mnohé z nich potratili, alebo zomreli pri pôrode. Teraz chce žijúce obete írska vláda odškodniť. V tomto kontexte je dobré, že aj u nás zarezonoval Chomského citát z Olomovca o pocite výnimočnosti československých disidentov. Nie preto, že by bol pravdivý. Každé utrpenie je osobné, a preto výnimočné. Utrpenie našich disidentov by sme nemali nikdy zabudnúť, len by nemalo fungovať ako bianco šek na neskoršiu diskrimináciu slabších a obhajovanie autoritárskych režimov alebo ideológii. Teokraciu ako v Iráne by sme asi nechceli. Ale málokto vie, že táto krajina má druhý najvyšší počet operácii zmeny pohlavia na svete. Svet je komplikovaný a dnešné zastarané príbehy kresťanov o západnej nemorálnosti sú len jeho karikatúrou. Hlavne ak kresťanské organizácie masívne podporujú ich americkí bratia vo viere, lebo zistili, že tu a napríklad v Afrike budú mať vyšší „výnos“ z investícii. Polovica príjmov Vatikánu je tiež z USA, takže tento „zlý Západ“ naratív má zjavné trhliny.
Iné veľké náboženstvá nemajú problém kresťanstva. Mnohé zobrazovania zakazujú a ich príbehy tak čerpajú zo sily nejednoznačnosti a predstavivosti. Značku Ježiš Kristus a značku Conchita Wurst asi odlišuje nejaká substancia a príbeh. Bolo by veľmi smutné, ak by nim bolo len to, že Ježíš je proti Conchita Wurst. Obsah kresťanstva je v Duchu svätom (pocit bratstva medzi revolucionármi), v koncepte Boha ako lásky a v životnom príbehu Krista, ktorý to práve nemal ustlané na ružiach a nezažíval podporu a uznanie.
Potom sú to určité rituály a program, ktorý má určité funkcie: napríklad if [životná situácia] potom [desať prikázaní], if [vidím človeka v núdzi] potom [spomeniem si na príbeh o dobrom Samaritánovi], if [je nedeľa] potom [idem do kostola], atď. Ak do tohto programu niekto vniesol „bug“, tak sa ho pokúsim izolovať a odstrániť, nie obhajovať. Minimálne vo svojej vlastnej verzii programu. Lebo sa môže stať, že „appku“ kresťanstvo si bude sťahovať čoraz menej ľudí a dostane zlé hodnotenia. Chápem, že plná verzia tohto programu nie je pre každého. Určite nie pre 70% Slovákov. Stojí totiž viac, ako najdrahšia aplikácia v App Store. Omnoho viac. Rovnako chápem, že treba bojovať proti nemorálnosti. Len by to mal byť hlavne „vnútorný džihád“, ktorý je omnoho náročnejší než moralizovanie. Lebo to, či ste naozaj nezhrešili a ste dobrým kresťanom, viete iba vy a nikoho iného to moc nezaujíma. Vnútorné prehlbovanie tejto aktivity má rapídne klesajúce výnosy v zmysle spoločenského uznania (viď sv. František), ktoré sa môžu preklopiť až do strát a verejného ukrižovania (Ježíš).
Teraz kto križuje vás milí kresťania? Pár liberálnych komentátorov a aktivistov a zlý zlý televízor v ktorom je Eurovízia? Človek sa hodnotí podľa veľkosti boja, ktorý zvádza. Mnohí politici ukončili tento týždeň svoju kariéru vrcholovým momentom – vložili dve vety do jedného dokumentu a troška výraznejšie si kopli do svojho obľúbeného slameného panáka, ktorého oni nazývajú strašiak. Zaznamenali výhru v „kľúčovej“ téme a urobili si očko u voličov. Škoda, že diskrimináciou rôznych menšín roky zakrývajú svoju neschopnosť a systemickú korupciu. Neschopnosť definovať príbeh a vnútornú potrebu kresťanstva vo svete, kde bude čoraz viac humanoidov a čoraz menej autentického ľudského kontaktu neprerušovaného vizuálnym smogom a neustálym pípaním mobilov.
