Chudoba
Dôležité je vrátiť sa spať k podstatným témam uplynulých mesiacov a pozrieť sa na ne s inou optikou. Naozaj chudoba krajiny a ľudí sa nedá merať výškou HDP, ktorá sa v štáte vyprodukuje na obyvateľa. Esther Duflo skúma dlhé roky životy chudobných ľudí po celom svete a rôzne iniciatívy ekonomického rozvoja. Hovorí, že chudoba je naozaj absenciou istôt a bezpečia. Na bohatých ľudí sa dá pozerať nie len cez optiku luxusného auta a oblečenia. Naopak, tento pohľad je klamlivý. Napríklad díler drog môže jazdiť v staršom aute nemeckej značky, ktoré má na lízing, aby vzbudzoval rešpekt a motivoval mladších, nižšie postavených dílerov. Ale možno mnohých prekvapí, že rádoví členovia gangov v USA zarobia na hodinu menej, ako keby pracovali v McDonald's. Žiaden luxus nemôže vyvážiť neustály pocit ohrozenia. Bohatí ľudia majú často osobných asistentov, právnikov a poistenia na všetko. Ich celý život sa odvíja iba okolo znižovania rizika. Či už ich investičného portfólia, reputácie alebo osobnej bezpečnosti. Naopak chudobní ľudia sú podľa slov Duflo, akoby „bosí manažéri hedžových fondov". Každý deň môžu prísť o úrodu, o ich skromný príbytok a obchodík, niekto ich môže okradnúť, alebo podviesť. Musia oveľa viac sporiť a banky im nechcú požičať. Ak ochorejú často sa dostanú do dlhovej špirály úžerníkov. Dobre, hovorím spolu s Duflo o chudobných napríklad v Indii, ale zovšeobecnene platí aj na Slovensku, že chudoba rovná sa veľké riziko a neistota. V USA nemá štvrtina obyvateľov zdravotné poistenie. Mnohých prekvapí, že drvivá väčšina miliardy ľudí, ktorí žijú z dvoch dolárov na deň sú podnikatelia. Malí farmári, drobní obchodníci alebo námezdní pracovníci. Celý rozvoj industriálnej výroby a demokratických inštitúcii, ktoré vďaka nej vznikli, bol vybudovaný vďaka plným stabilným pracovným úväzkom. Za ich ochranu a budovanie odborov vďačíme aj alebo hlavne politickej ľavici.
Slovensko je jedinečné
Od roku 1950 sa na svete nepretržite udržalo len dvadsaťpäť demokracií. To je dosť malý klub. Podľa mňa by sme mali vyrásť z divnej paradigmy po roky podsúvanej našimi politikmi: dobrá Amerika verzus zlé Rusko alebo naopak. V oboch krajinách by s istotou Andrej Kiska nemal šancu stať sa prezidentom. Sme jedineční v tom, že sa vieme postaviť za slabších a ukázať súcit. Nebojujeme do krvi za malichernosti. Možno na facebooku a v anonymných diskusiách ľudia prejavujú nevraživosť. Ale preboha, to je internet. Offline sme naozaj nadpriemerne kultivovaní voči ľudom, s ktorými nesúhlasíme a vieme preukázať úctu.
Nemusíme sa opičiť po anglosaskom ekonomickom modeli a americkom štýle politiky. Tobôž nie po ruskom, alebo čínskom, kde oligarchovia ťahajú za nitky. Aj škandinávsky blahobyt má svoje temné stránky. Diabol je v detailoch. Ale rovnako sú v detailoch aj dobré inovácie. Napríklad naše otvorené zmluvy a podobné riešenia nám môžu závidieť aj mnohé západné krajiny.
Ľudia milujú filmy ako Wolf of Wall Street, alebo seriál House of Cards. Lebo, ako hovorí Kierkegaard, ľudia si myslia, že konať dobro je ľahké, len sa stačí rozhodnúť. Ale na úspešné konanie zla potrebuje človek um a istú dávku sofistikovanej stratégie. Naše prezidentské voľby ukázali, že tieto rozprávky pre dospelých sú síce napínavé, ale nie vždy platia. Oplatí sa byť dobrým človekom a bohatstvo je hlavne o bohatstve ducha a absencii rizika. Aj keby rizikom bola už len hrozba prebúdzajúceho sa svedomia.
