Rozvoj a rovnosť
Slovensko je jednou z príjmovo najrovnejších spoločností. S hodnotou Gini koeficientu 26. O trošku lepšie sú len škandinávske krajiny. Úplná nerovnosť by bola vyjadrená hodnotou 100, keby príjmy celého národa dostával iba jeden človek a nula by zasa znamenala úplnú príjmovú rovnosť. Porovnávanie krajín na základe nerovnosti je samozrejme problematické a spôsobuje mnohé nepresnosti. Hlavne ak sa z toho vyvodzujú rýchle politické závery. Ale rovnako nevhodné je o prehlbujúcej sa globálnej príjmovej nerovnosti mlčať. Príjmovo rovnejšie krajiny dosahujú podľa OECD rýchlejší hospodársky rast. V skratke by sa dalo povedať, že rovnosť nie je len nejaký ľavicový ideál, ale priamo vplýva aj na bezpečnosť a kriminalitu. V krajinách s vyšším Gini koeficientom, ako napríklad v USA (45-47) nájdete v mnohých väčších mestách štvrte, ktorým sa radno vyhýbať. Druhé porovnanie v ktorom sme USA predbehli aspoň v roku 2011 je Human Development Index upravený o príjmovú nerovnosť (IHDI). Začal sa počítať iba od roku 2010 a vyjadruje reálny stav dosiahnutého ľudského rozvoja, oproti HDI, ktorý vyjadruje potenciálny stav, ak by neexistovala v krajine príjmová nerovnosť. Zopakujem to ešte raz: Slovensko podľa IHDI predbehlo v roku 2011 USA. V roku 2013 sme zasa za USA. Zo štatistík sa nenajeme. Ale pointa je, že nemáme sa o toľko horšie aj keď USA má dvakrát vyšší HDP na hlavu ale aj výrazne vyššiu príjmovú nerovnosť.
Human Development Index je podľa mňa zastaraný a málo ambiciózny ukazovateľ rozvoja krajiny. Možno iba jedna z jeho premenných - priemerná dĺžka života - má pri porovnávaní krajín podľa ľudského rozvoja vyššiu výpovednú hodnotu. Chýba mu napríklad podľa mňa dôležitý rozmer ľudských práv.
Francis Fukuyama sa na dlhšie odmlčal, keď mu jeho predpoveď víťazstva demokracie vo svete z knihy Koniec dejín nie úplne vyšla. Nedávno ale rozprúdil akademické vody s tvrdením, že nemáme zatiaľ vhodné nástroje na meranie dobrej správy spoločnosti (good governance). Pojem governance odlišuje od vyspelej demokracie, lebo je širší v zmysle, že aj slobodné krajiny môžu mať dlhodobo zlé politiky a správu veci verejných. Zamyslel som sa nad možnými zástupnými ukazovateľmi „dobre spravovanej spoločnosti", ktoré by sa ale nezužovali na vnímanie korupcie. Napadli mi tri - sloboda tlače, už spomínaný Gini a trochu exotickejší CRIS (ministerstvo financií Indie vydáva ročne rebríček krajín podľa relatívneho kreditného ratingu, ktorý počíta z údajov Moody's) . Nie som zbehlý v náročnejších výpočtoch, tak som len zpriemeroval umiestnenie krajín v týchto troch rebríčkoch a vytvoril (meta) rebríček v ktorom je Slovensko na 15. mieste, Nórsko na prvom a USA na tridsiatom treťom:
Dáta, z ktorých som čerpal, a dlhšie vysvetlenie mám tu. Chápem, že je to trochu infantilné dať každému z rebríčkov rovnakú váhu a napríklad sloboda tlače hodnotená Reporters Without Borders môže byť problematický ukazovateľ. Ale páčilo sa mi veľmi, že aj mnohé ekonomicky vyspelé krajiny sú tu hodnotené veľmi detailne a kriticky.
Sociálny kapitál
Venujem sa rozvojovej spolupráci a často pozorujem, ako náročné je zbaviť sa mýtov, alebo zaužívaných stereotypov, o krajinách, ktoré už roky neplatia. Jedným z nich je sen o Silicon Valley. Napríklad v Keni stavajú nové mesto Konza (zatiaľ len na papieri), ktoré je vzdialené 70km od Nairobi a má prezývku Silicon Savannah. Som fanúšikom starupovej scény na Slovensku, hlavne čo sa týka sociálnych inovácii. Ale ak má niektorý štát v svojej hospodárskej stratégii vytvoriť na svojom území druhú Silicon Valley, tak by sa mali stratégovia zamyslieť, či naozaj vedia, o čom snívajú. Ak to dramaticky preženiem: Silicon Valley sa za posledné desaťročie stal miestom pár extrémne bohatých „šľachticov a ich služobníctvo" (rozsiahla analýza tu). Samozrejme na začiatku to tak nebolo a platilo, že šikovní inžinieri si tam našli ľahko uplatnenie a bola tam celkom silná stredná vrstva, ktorá dnes úplne absentuje. Valley prekvapivo dokázala vytvoriť pomerne málo pracovných miest. V porovnaní s rokom 2001 je tam o 40 tisíc pracovných pozícii menej. Facebook tu zamestnáva iba 4600 ľudí. Síce dobre platených, ale kvôli extrémne drahému bývaniu musia zamestnanci dochádzať do práce z veľkých diaľok, takže sa vytráca efekt budovania sociálneho kapitálu známy z teórie clustrov. Za všetko hovorí fakt, že na rozdiel od Slovenska si v USA nevie nájsť prácu vo svojom odbore polovica absolventov informatiky a technických smerov.
Páči sa mi fínska stratégia budovania národnej značky cez strategickú orientáciu na čisté technológie (Cleantec). Chcú vytvoriť „druhú Nokiu" v zelených technológiách. Alebo lepšie povedané cluster menších a veľkých firiem, ktoré vedia spolupracovať a postaviť napríklad celé moderné a ekologické mesto na kľúč (čo sa im darí napr. v Čine). Rovnako by som bol veľmi rád, keby sa z nejakého slovenského startupu stal druhý Twitter, alebo Tesla Motors. Len ma zaráža, ako málo politikov vie rozmýšľať v intenciách Gausovej krivky. Špičkové technológie môžu krajinu posunúť ekonomicky výrazne dopredu, ale vždy budú zamestnávať iba nepatrný zlomok populácie. A takzvaná „nová digitálna ekonomika" akosi nevytvára veľký reťazec lokálnych dodávateľov. Ak nepočítame pracovníkov kantín a roznášačov pizze.
Ako toto všetko súvisí s príjmovou rovnosťou a sociálnym kapitálom? Moja pointa je, že Fínsko si môže dovoliť strategicky a radikálne pretvoriť svoju ekonomiku reguláciami a investíciami do zelených technológii. Nie len preto, že je to krajina s vysokým HDP, ale hlavne preto, že je to krajina s nízkymi príjmovými nerovnosťami. Čo USA nie je. A preto aj napriek obrovským štátnym pôžičkám a dotáciám, je najväčší úspech USA uvedenie elektromobilu Tesla na trh, ktorý si môže dovoliť len pár boháčov a za ktorý vďačí inšpiratívnemu Juhoafričanovi Elonovi Muskovi. Samozrejme hlavný problém je daňová optimalizácia korporácii. Po ktorej sa potom stáva, že najväčší zamestnávateľ v Silicon Valley, Google, má konečnú daňovú povinnosť 3% zo zisku a malí podnikatelia 35%. A v tak bohatom regióne narastá počet mladých bezdomovcov. Preto súhlasím s Kažimírom - nie je normálne ak dve tretiny firiem neplatia na Slovensku žiadne dane.
Slovensko je aj napriek pár „ztrtošeným" politikom a oligarchom krajinou s aspoň nejakými škandinávskymi črtami (rovnosť), veľkým potenciálom a dobrým nasmerovaním. Nehovorím, že sa máme teraz spokojne potľapkávať po pleci pri súcitnom pohľade na východné hranice. Len by sme mali občas z toho sústavného rozčarovania vytriezvieť. A aspoň na chvíľu byť na seba hrdí a veriť, že aj na Slovensku sa dá dobre žiť. Pre strednú vrstvu možno lepšie ako v USA.
