Iba keď sa cítime slobodní ukazujeme svojuskutočnú tvár. Vulgárnosť, obscénnosť a pocit neistoty, ktorý cítime okoloseba sú daňou za slobodu. Táto daň je ale neporovnateľne nižšia ako daň zaneslobodu, ktorá často dosahuje peniazmi nemerateľnú výšku v podobenevinných ľudských životov. Sloboda a pravda sú si v niečom podobnéa navzájom sa podmieňujú. Hovorí sa, že pravda oslobodzuje. A napoznanie pravdy potrebujeme slobodu bádania. Spoločným znakom týchto dvochpojmov je, že majú limit v nekonečne. Zdajú sa nedosiahnuteľné aj keď ponich lapáme zo všetkých síl. Filozof Karl Popper priniesol úžasnú teóriufalzifikácie, kde vysvetľuje, že dobrá teória je tá, ktorá sa dá falzifikovať,teda vyvrátiť a prekonať novou teóriou, prinášajúcou nové poznatkya paradigmy. Ako príklad možno uviesť newtonovskú fyziku, ktorá bolaprekonaná Einsteinovou teóriou relativity. V spoločenských vedách sa takjednoducho „falzifikovať“ nedá, no dá sa povedať, že teórie a -izmy, ktorésa pri vysvetľovaní komplexnej reality okolo nás nezaobídu bez častéhopoužívania svojich indukovaných pojmov ako západní imperialisti,vykorisťovanie, božia vôľa, libido, uhlíková stopa (carbon footprint)...atď,sú skôr ideológie a kvázi náboženstvá než vedecké teórie. Verejní predstavitelia,ktorí používajú takéto realitu zjednodušujúce pojmy sa pravdepodobne snažiaospravedlniť uzurpovanie si väčšej moci alebo vplyvu tzv. hľadačov renty naúkor našej slobody. Totiž, aby sme sa mohli slobodne rozhodnúť viesť takýživot, akému prikladáme hodnotu, potrebujeme dostatočne veľkú informačnú bázu,aby sme mohli urobiť správne a informované rozhodnutia. Zjednodušovaniereality prostredníctvom rôznych ideológií a devalvácie pojmovv záujme politickej korektnosti alebo zvyšovania politickéhoa ekonomického vplyvu je možno pohodlné, ale slobodnejšími nás to nečiní.
Popri dostatočných informáciácha schopnosti kriticky myslieť potrebujeme aj vôľu a pocitzodpovednosti. Dôvod, prečo postkomunistické krajiny aj po skoro dvochdesaťročiach vyzerajú stále morálne, ekonomicky a kultúrne vyprahnuté jepasivita, pesimizmus a nedostatok vôle jej obyvateľov zobrať zodpovednosťza svoje životy a prostredie. Vôle protestovať proti nekalým obchodnýmpraktikám, proti korupcii v štátnej administratíve a vôli spoločnebojovať proti všadeprítomnému organizovanému zločinu. Iba silný štáta silná občianska spoločnosť sú zárukou slobody. Silný štát v zmysleodolávania tlaku záujmových skupín a korupcii, nie mohutnýa všadeprítomný štát. Silná občianska spoločnosť znamená súdržnosť,spolupráca a aktívny záujem občanov o verejné dianie. Občanov, ktorísú schopní kriticky myslieť a vyhodnocovať informácie a hľadať hlbšízmysel fungovania vecí okolo seba. Nie iba pár organizácií pretláčajúcich doverejného povedomia svoje izmy.
Švajčiarsko môže slúžiť ako príklad silného ale veľmislobodného štátu. Vďaka inštitucionálnej konkurencii majú precíznua efektívnu administratívu, autonómne kantóny súťažiace medzi sebouo pritiahnutie investícií znižovaním daní a vytváraním priaznivéhoživotného a pracovného prostredia s kvalitnými verejnými službami. Pritomšvajčiarski občania majú takú moc, že môžu v referende hlasovať ajo znižovaní daní. Nerobia tak, lebo si dobre uvedomujú, svoju zodpovednosťza fungovanie štátu.
Istý pán Mečiar vyhlasoval, že urobí zo Slovenska druhéŠvajčiarsko. Slovensko pod jeho vedením bolo viac ako rizikovou krajinou preinvestorov a nedajbože aby si ho niekto pomýlil so Slovinskom. V životnejúrovni sa samozrejme ani dnes so Slovinskom zrovnávať nemôžeme, ale našeratingy nie sú tak diametrálne odlišné ako bývali. Terajší premiér predpovedáSlovensku jasnú budúcnosť. Ja som tiež optimista, ale bez pokrokov v oblastivymožiteľnosti práva, boji proti korupcii a bez razantnejšiehoodstraňovania prekážok pre slobodné podnikanie, reformy vzdelaniaa zavedenia e-governmentu mám obavu, že nám ujde vlak. Z grafov sa počase ľudia najedia, ale z rečí sa ešte nikto nenajedol.
Stačí sa pozrieťna súčasné problémy GM a Delphi v Amerike. Prečo si namýšľame, žeproblémy v automobilovom priemysle nás v budúcnosti nemôžu postihnúť?Jediné čo vieme v horizonte 20 rokoch predpovedať s väčšoupravdepodobnosťou je vzostup krajín BRIC. Ak zostaneme iba montážnou dielňou Európy,tieto krajiny budú našimi priamymi konkurentmi.
Potrebujeme kvalitné školstvo so zreteľom na kritickémyslenie, nové technológie a vyhľadávanie relevantných informáciía orientáciu v nich.
Potrebujeme otvorenejšiu prisťahovaleckú politiku, ktorácielene priláka mladých vysokokvalifikovaných profesionálov. V tomtonesúhlasím s názorom Eduarda Chmelára, že Európa má morálnu povinnosťprijať všetkých chudobných prisťahovalcov tohto sveta, ktorí k námzavítajú. Ale nesúhlasím ani s pánom Palkom, že treba sa zamerať iba nazvýšenie pôrodnosti a cudzincov odháňať. Obidva názory sú zaslepenéideologickým pozadím daných pánov. Sloboda totiž znamená aj isté povinnostia požiadavky. A tie od cudzincov máme právo žiadať. Na druhej straneak im ponúkneme slobodu vierovyznania, podnikania a kultúrneho života, tak prilákamenajlepších inžinierov, lekárov, vedcov,obchodníkov ale aj kvalifikovaných manuálnychpracovníkov tohto sveta. Iba takto si môžeme zabezpečiť trvalý ekonomický rasta dostatok pracovných síl pre našu ekonomiku.
Bez slobody nie je zodpovednosť, ibaposlušné plnenie príkazov. Mali by sme si uvedomiť, že sme každý zodpovednív prvom rade sami za seba, potom za našu rodinu a verejné dianie.Iba silná občianska spoločnosť a efektívne štátne inštitúcie vytvoria rámecúspešného spoločenského života našej krajiny. Kreatívna a poctivá prácanás a našich detí budú jeho obsahom.
Vždysa tvorí a pracuje ľahšie, keď je človek slobodný.
