Určite nepreženiem, keď poviem, žes organizovaným zločinom sa v rôznych podobách stretáva väčšinaľudstva takpovediac každodenne. Zašiel by som ešte ďalej úvahou, že väčšina sana ňom aj nejakým spôsobom podieľa, buď svojimi „sins of commission“ (buď nastrane ponuky, alebo dopytu) alebo „sins of omission“ (svojou pasivitou a ľahostajnosťou).V mojej úvahe chcem vyzdvihnúť potrebu prevencie drôg a násiliaa boja proti korupcií ako strategického a najúčinnejšieho nástrojapre dosiahnutie stabilnejšieho a bezpečnejšieho sveta.
Keď politikom a ich voličom naozajzáleží napríklad na ochrane životného prostredia, nemali by zostať len prislávnostných predsavzatiach o znižovaní emisií a úvahácho nových daniach (ktoré sa dotknú hlavne chudobnejších a prichádzajúv čase spomaľovania hosp. rastu EÚ a pravdepodobnej recesie (40%)v USA), ale mali by ísť viac do hĺbky problému.
To isté sa dá povedať aj o „vojne proti terorizmu“. Koľkokrát sav dennej tlači objaví skratka WMD (zbrane hromadného ničenia) a akočasť sa píše o proliferácii SLW(krátkych a ľahkých zbraní)? Nebol bynáhodou boj proti drogám najochromujúcejšou zbraňou proti terorizmu?Nehovorím, že sa v tejto oblasti nič nerobí, ale ak sa robí, tak sanedostatočne komunikuje. A hlavne chýba masívna verejná podpora prevenciedrog a násilia, ktorá by po čase mohla dosiahnuť prah všeobecného vedomia,akému sa dnes teší „zelená revolúcia“ a vojna proti terorizmu.
Totiž aj ten najlepší systém(napríklad obchodovania s emis. povolenkami) sa dá zneužiť ak neexistujúúčinné mechanizmy boja proti korupcií a jej odhaľovania a ochota verejnostipodieľať sa na ňom. Určite je ľahšie zostať pri podpore „sexy“ zelených áuta veterných turbín a naháňaní bradatých teroristov. Ale iná káva jepichnúť do osieho hniezda akým je všade-presakujúci „white collar crime“ alebosa pozrieť kriticky do zrkadla a priznať si, že aj pirátske dvdéčkoa iný nelegálny „tovar“ je súčasťou problému.
Od „vychytávok“ akým je bártrová výmena chránených juhoafrických mušiel(zázračný to liek na potenciu) priamo za metamfetamín (spolupraca gangovz JAR s čínskimi Triádami bez finančných transakcií), cez nezákonnývýrub lesov, nelegálne skládky odpadu, krvavé diamanty, drogy, zbrane,trafficing až po tie nelegálne dvdéčka ( napr. v Číne 90% trhu)a nigeríjsky cyber-crime. A to je len to odpudivé podsvetie, za tozločiny bielych golierov sú nebezpečnejšie lebo sú sofistikovanejšie. Hlavnepreto, že jediný motív je čo najväčší zisk za primerané riziko, bez „morálníkocoviny“ a bez zábran. A ešte kvôli niečomu – „class bias“ (smajetnými zločincami sa jedná v rukavičkách), dostatkom prostriedkov napodplácanie a priamym napojením na politikov.
O tom ako súvisí obchod s drogami a org. zločin s terorizmomnetreba veľa hovoriť. Predstavujú tzv. „soft security risks“ ktorým sav odbornej verejnosti prikladá čoraz väčšia dôležitosť .
Zaujímavé je, ale zistenie (index vnímania korupcie CPI TransparencyInternational), že najskorumpovanejšie štáty patria medzi najchudobnejšie.Rebríček v indexe korupcie vedú štáty ako Čad, Bangladéš, Haitia Mjanmarsko.
Boj proti org. zločinu by vedel podnietiť väčšiu spoluprácu a dôveruv bezpečnostných otázkach medzi tak rozdielnými mocnosťami ako sú USA,Čína a Rusko. Keďže, každý z nich sa sám pasuje s týmtoproblémom a hrozbami terorizmu, ktoré sú s ním previazané.
(Táto problematika by mohla byť predmetom samostatného článku)
Ďalšia vychytávka – kauza kokaínv Bundestagu. Človek užívajúci kokaín tvorí v moči špecifickú látku.Odberom z kanalizácie ústiacej z Nemeckého spolkového parlamentu sazistilo, že „niektorým poslancom to šlape“. Tu je možno kameň úrazu. Širokéakceptovanie a užívanie omamných látok v spoločnosti. USAs mierou prevalencie užívania kokaínu 3% a Španielsko, ČR a VBs viac ako desiatimi percentami v užívaní marihuany. Pritom diskusiao prevencií by sa nemala stále točiť okolo zdravotných rizík (alebo ichabsencií), ale malo by sa jasne odkomunikovať, že tento „produkt“ prinášavedlajšie účinky v podobe utrpenia a smrti miliónov ľudí po celomsvete od miesta jeho výroby až po konečného spotrebiteľa.
Súčasná popularita hip-hopu a jeho kultúry najmä u mladšíchteenagerov situáciu len komplikuje. (Nie som zaťažený voči hiphopu, sámbeatboxujem - youtube.com/jaksim). Taktiež portfólio mediálneho obsahu, ktoré je postavené na najmenšom spoločnommenovateli ľudských záujmov a potrieb – mantre : sex, humor, násilie. Štátby mal preto prevenciu drog a násilia proaktívne podporovať. Najlacnejšíprostriedok – vyhlásenia, tlačové konferencie, zmena učebných osnova podpora neziskoviek, ktoré sa tomu venujú. Nie programom s naivnýmiprednášateľmi, ale tými, čo sa zameriavajú na peer výchovua sprostredkúvajú diskusie s abstinujúcimi narkomanmi, (alebo ichmatkami).
Ďalšími, nákladnejšími nástrojmi by mohli byť cielené mediálne kampane (billboardy,spoty, virály) a inovatívnejšie motivujúce nástroje ako výrazne úľavy nadaniach na zisk z reklamy a mediálneho (hudobného a vizuálneho) obsahu,ktorý rozširuje obzory v prevencií drog a násilia. (Opačný prístup by somnevolil, kvôli tomu, že by to obmedzovalo slobodu prejavu). Asi najsilnejšímnástrojom v budúcnosti aj u nás bude samoregulácia a „peerpresure“ firiem napr. v mediálnej branži vďaka koordinovaním CSR(Corporate-Social Responsibility) aktivitám a strachu o stratu iimidžu. (Čosa dnes deje napr. v snahe firiem „ozelenieť“.) Ako príklad možno uviesťstiahnutie reklamy na tenisky Reebok s 50centom, ktorý ukazoval koľko krát hopostrelili, na nátlak matiek, čo prišli o synov vo vojne gangov.
Väčšia prevencia je účinnejšia a schodnejšia ako väčšia represia ajkeď tá je tiež nevyhnutná. Prevencia má totiž pozitívny pákový efekt (hlavnekeď dosiahne prah akceptácie). U represie je to naopak. Strata súkromia,ako dôležitej hodnoty v dôsledku väčšej kontroly zo strany štátu nad ním,je možno vec subjektívneho názoru. Ale objektívne sa dá konštatovať, žerepresia je neporovnateľne nákladnejšia a prináša viaceré riziká zneužitiapenetráciou organizovaného zločinu do silových zložiek alebo zlyhaním ľudskéhofaktoru. Po príklady nemusíme chodiť ďaleko: kauzy „Heslo nbusr123“a zverejnenie databáz mobilných operátorov nech sú nám poučením.
Podklady som čerpal, okrem iného, z publikácie ministerstvaobrany Panoráma 2005-2006 a priebežného čítania Wall Street Journal.
