Na začiatok chcem zdôrazniť, že žiadny humanista, ako ma nazvali diskutéri z predošlého článku, nie som. Humanizmus a relativizovanie v duchu postmoderny diskusii o Rómoch len škodia. V istom zmysle som libertarián, ktorý tvrdí, že sloboda človeka končí tam, kde začína päsť toho druhého. Nemám problém s tým, keď niekto vystrelí na človeka, ktorý sa mu vlámal do domu. Ak mu niekto len pobehuje po záhrade, tak je lepšie iba zahučať alebo možno vystreliť do vzduchu. Predsa v Amerike ešte nie sme. Celá pointa je, že libertarián rieši problémy vo svojom okolí buď podobrotky alebo pozlotky, ale vždy sám. Nečaká na spasiteľa v podobe politikov alebo nejakého poblúzneného Kotlebu.
Niektorí diskutéri ma obviňovali, že živého Róma som v živote nevidel. Nie je to tak. V lete sa stretávam dosť často s Rómom, správnym chlapom, ktorý má stánok pri jazere, kde sa chodím kúpať. Určite je omnoho bohatší ako ja. Minule som mu povedal, že toho veľa v ten deň neminiem, lebo som už dal 12 eur za obed s mamou. Povedal mi, že platiť by mali hádam rodičia. Že oni „všecko tým deťom platia". Za mnou v rade pri stánku stál na horúcom slnku imigrant z Blízkeho východu v obleku. Chcel hotdog a kofolu. Bufetár, mu povedal 1,3 eura. Potom naňho zhúkol ešte raz „1,3 eura". Otočil sa ku mne a povedal o imigrantovi: „On je hlúpučký" a pokrútil hlavou. Keď mu vydával, tak mu tie peniaze hodil do ruky, aby sa ho nedajbože nedotkol. Ako vidno, Rómovia a ostatná Slovač toho majú veľa spoločného.
Pointa tohto príbehu je aj tá, že na východe Slovenska asi nie je veľa bufetárov rómskeho pôvodu a to hlavne preto, že tam nie je veľa ľudí ako ja, ktorí za pár hodín pri jazere minú desať eur na pár pív a langošov. Jasne, že ak by sme zohľadnili lokálne ceny a kúpnu silu išlo by asi o 6 eur. Sklon k úsporám je na východe asi väčší, ale miera úspor bude asi nižšia ako v Bratislave a určite sú aj spotrebné návyky diametrálne odlišné. Aj nedávny článok v Sme o zakladaní živnosti hovoril, že najľahšie je začať v Bratislave. Ide o začarovaný kruh chudoby. Nechcem tým ospravedlňovať priestupky Rómov ani proklamovať zastarané heslo z fotografie „protináckovskej demonštrácie", kde anarchisti držia transparent s nápisom „Nerozdeľujú nás rasy, ale triedy". V dnešnom „diskurze Univerzity a postpolitiky" nebudeme ďaleko od pravdy ak povieme, že nás skôr spája nízka životná úroveň, alebo nízka úroveň ekonomického rozvoja. Veľa o tom dopodrobna popísal napríklad indický nositeľ Nobelovej ceny za ekonómiu Amartya Sen. No predsa existuje veľké rezíduum, zostatok v podobe emócie, ktorá predstavuje značný politický kapitál pre pravicový populizmus a nedá sa stotožniť so zlou ekonomickou situáciou a jej symptómami.
Aby som to ilustroval: Predstavme si, že jedného krásneho dňa všetkých Rómov naraz napadne vrátiť fľaše, čo majú doma. Kúpia si za to oplotené haciendy s kamerami a s Range Roverami a jachtami na dvoroch. Zrazu začnú zamestnávať svojich susedov gadžov ako upratovačky, opatrovateľky, záhradníkov a kuchárov. Nebolo by práve to tou najväčšou nočnou morou par excellence?
Druhý príbeh sa týka mojej drahej, ktorá ako som už spomínal má írsku a libanonskú krv a k tomu ešte na čierno zafarbené vlasy, a preto pre neznalého môže občas vyzerať ako Rómka. Minule si pred prácou išla kúpiť ice tea do obchodu. Stále ju sledoval nejaký muž a chodil všade kam išla. Potom jej začal niečo hovoriť, no nerozumela čo. Pochopila, že je to asi SBSkár a pýta sa, prečo nemá košík. Na jej prekvapenie, keď išla platiť, zistila, že daný pán je iba obyčajný zákazník. Zase jej niečo hovoril, tak sa na neho naštvala a začala mu nadávať po anglicky. Daný pán si asi pomyslel, že „Kua, nejaká, na jazyky nadaná Rómka!"
Musím priznať, že správy o tom, ako Rómovia v Rudňanoch ukradli všetko medené z tamojšej fabriky a zničili tak technológiu za vyše milión eur ma poriadne naštvali. Začal som na chvíľu pochybovať o svojej téze o potrebe bratskej (nie humanistickej) lásky. Veď to už prestáva byť vtipné! Nejde o zemiaky alebo psa, ale o stratu práce pre 50 ľudí, navyše v čase krízy a v takomto regióne. Ide o osobné tragédie a makroekonomický dopad. No trocha ma schladili diskusie pod článkom. Nemohol som vygoogliť niektoré spomínané fakty, ale vraj tá firma bola už v úpadku a dlhšie sa tam nepracovalo. Navyše majiteľ dlhoval úradom a kdekomu a bola na neho uvalená exekúcia. Touto krádežou je technológia síce bezcenná a nepredajná, ale vraj opraviteľná. Znova podotýkam, že toto boli informácie len diskutérov. Jeden sa odkazoval na TA3, no nevedel som to nájsť v archíve. Nie je to podstatné, lebo nejaký feťáci sa asi nad makroekonomickými dopadmi svojich činov nikdy zamýšľať nebudú. Minimálne ale zostáva rozum stáť pri informácii, že daná fabrika nebola dostatočne zabezpečená a nikto ju nešiel behom celého mesiaca v takejto lokalite skontrolovať.
Tento bizarný prípad nám však poskytuje priestor na trochu provokatívneho filozofovania bez toho, aby sme sa čo i len dotkli postmoderného relativizovania, tak príznačného pre tzv. kultúrne štúdia. Niekde som čítal takúto úvahu: Skutočne amorálny je filozof, ktorý spochybňuje vlastnícke práva a nie zlodej, ktorý kradne. Ten si váži vlastnícke práva, lenže svoje viac, ako niekoho druhého. Myslí si, že on sa o vec „vie lepšie postarať". Takže aj kriminalita je morálna. A ak učiníme hegeliansky obrat, tak nám vyjde, že morálka je kriminálna. Ak ale zoberieme dualizmus celku a partikulárneho, tak radikálny hegelianec by povedal, že „vlastníctvo je krádež". Asi urobíme najlepšie, ak tento abstraktný komunistický blábol rýchlo odhodíme. Ono je ale vtipné, že v postkomunistických krajinách práve tieto komunistické drísty akosi platia. Po revolúcii sa nomenklatúra, aj s jej štruktúrami à la ŠTB a KGB, všade zmocnila nemalého kapitálu a použila hrubokrkých mafiánov s reťazami na krku a Mercedesmi len ako zásterku a zábavku pre verejnosť. Takto to niekto opisoval v rozhovore na Sme. Ilustrujú to aj problémy, ktoré majú naši žraloci v súčasnosti napríklad pri zbrojnej zákazke v Poľsku. Dnes sa tomu hovorí Private Equity a je v tom veľa „hot jobov" pre bystrých absolventov. Netreba si to ale veľmi mýliť s PE ako Blackstone a podobne.
Podľa Fukuyamu netreba nikdy zabúdať na biológiu. Šimpanzy majú tiež svoju „politiku a organizovaný zločin" (Na Slovensku sa tieto pojmy dosť prekrývajú). V jednej holandskej zoo zosadil silný mladý šimpanz doterajšieho staršieho alfa samca. Ten ho aj s komplicom jednej noci úkladne zavraždil. Poučenie je, že nejde iba o silu, ale aj o väzby. V jednej africkej rezervácii boli zase pozorované gangy šimpanzov, ktorí napádali územia ovládané inými gangmi, zabíjali samcov, kradli ich potravu a samice. Keď počujeme hulákať našich krásnych sfetovaných, kvázi mafiánskych alfa chlapcov, tak zistíme, že ľudstvo ďaleko nepokročilo. Vzdelanie nám dáva istú malú šancu. Napríklad na Molone Street v Belfaste s jej obrovskými vilami môžu žiť protestanti a katolíci spolu. No v chudobných častiach by to bol veľký omyl. Lenže tak, ako sa v stredoveku viedli diskusie o tom, koľko anjelov sa zmestí na hrot ihly, tak sa dnes rieši ako dať triple A rating derivátom, ktoré sú podložené aktívami s kvalitou podobnou, a majiteľmi podobnými, tým našim „v osadách".
V skratke ľudstvo „hodne pokročilo" len Rómovia stále nechápu, že keď sa povie: „Ten psíček a poník je zlatučký až k sežrání", tak človek to väčšinou nemyslí doslovne.
